V tejto podobe ho konzumoval aj PÁPEŽ! Teplo mení HROZNO na niečo výnimočné
11. 9. 2024, 8:00

Zdroj: shutterstock
Pre milovníkov vína má jeseň, keď vo vinohrade dozrievajú strapce a pomaly žltne lístie, veľké kúzlo. Obdobie zberu hrozna každoročne očakávajú nielen vinári, ale aj verní konzumenti opojného nápoja. Bobule plné vitamínov však majú pestrejšie využitie.

Sladké, osviežujúce, šťavnaté... Nie nadarmo je hrozno už od antických dôb symbolom hojnosti a radosti. Podľa legendy priniesol človeku vínnu révu Dionýzos, antický boh vína a plodnosti. Lahodné guľôčky, samozrejme, väčšina ľudí konzumuje najčastejšie samotné, sú obľúbenou pochúťkou detí i dospelých. V čerstvom stave výborne doplnia aj rôzne nápoje či jedlá, keďže nie je potrebné nič krájať a konzument sa od plodov nemá šancu ušpiniť. Hrozno veľmi dobre obstojí v mnohých kulinárskych verziách.
Šťava ukrytá v bobuliach
Zdroj: shutterstock
Sladké hroznové mušty je najlepšie podávať zriedené čistou vodou a buď poriadne vychladené, alebo, naopak, ako súčasť lahodných horúcich nápojov počas sychravých jesenných dní.
Hroznový mušt je čistá hroznová šťava pochádzajúca z čerstvo lisovaného hrozna bez pridaných cukrov, aróm a farbív. Stabilizuje sa filtráciou (odstránenie kvasiniek a mikroorganizmov, ktoré by ho mohli znehodnotiť) a pasterizáciou na 80 °C. Takýto postup zvyšuje trvanlivosť muštu a neovplyvňuje pritom jeho chuť. Vyhľadávajú ho nielen deti, abstinenti či vodiči, ale oveľa viac ľudí prichádza na to, že hroznový cukor je rýchly zdroj energie a dokáže zahnať neutíšiteľnú chuť na sladké.
Od muštu k vínu
Zdroj: shutterstock
Pôvod slova burčiak pochádza pravdepodobne z francúzskeho „vin bourru“, čo doslova znamená nahnevané víno.
Burčiak je neoddeliteľnou súčasťou každoročného vinobrania. Napriek narastajúcej obľube ho mnohí odsudzujú a nazývajú ho bolehlav. Predstavuje kvasiaci hroznový mušt, akýsi medziprodukt, ktorý vzniká pri výrobe vína s obsahom alkoholu do šesť percent. Vyrába sa z odkaleného muštu, ktorý sa získava sedimentáciou, čím sa odstráni prach, tuhé častice, ale aj zvyšky postrekov, hlina a nežiaduce vône. Farba a vôňa vám prezradia, či je kvalitný.
Hroznové sladidlo
Zdroj: shutterstock
Hroznové želé je v podstate niečo ako marmeláda. Vyrába sa z odkaleného muštu, je teda nealkoholické a chuťou pripomína skôr mušt ako víno. Dá sa použiť k dezertom, palacinkám, ale aj k výrazným slaným syrom. Takisto ako konfit pri pečení mäsa.
Pokiaľ si pitný režim občas radi spestríte vodou so sirupom, hrozno je ideálne na jeho výrobu. Prvým krokom je odstránenie jadierok. Hrozno v množstve 2,5 kilogramu roztlačte, zmiešajte s 2 litrami vody a so šťavou z 1 citróna. Všetko nechajte odstáť do druhého dňa, zmes potom prepasírujte, zmiešajte s 1 kilogramom cukru, následne priveďte do varu, povarte a hotový sirup nalejte do čistých fliaš.
Hroznový džem
Zdroj: shutterstock
Praví gurmáni nedajú dopustiť na hroznový džem. Záleží na odrode, väčšinou je však dosť aromatický a netreba ho ničím dochucovať.
Hoci trochu netradičný, ale zato prvotriedny džem je možné vyrobiť aj z hrozna. Hodí sa k sladkému pečivu, lievancom aj k palacinkám. Keďže hrozno neobsahuje veľa pektínu, často sa v džemoch kombinuje s jablkami či iným ovocím. Jesenný šmrnc dodá škorica, klinčeky, badián či kardamóm. Odvážni môžu vyskúšať džem s prídavkom vína. Na kilogram hrozna budete potrebovať 1 deciliter vína, 400 gramov cukru a pol lyžičky kyseliny citrónovej. Pokiaľ pridáte trochu papričiek čili, vznikne skvelá omáčka k mäsu.
Fialová horčica
Zdroj: shutterstock
S úsmevom sa fialová horčica nazýva horčicou pápežov, pretože škvrny od nej neboli viditeľné na pápežskom fialovom odeve. Chuťou pripomína skôr delikátnu omáčku.
V 14. storočí veľký gurmán pápež Klement VI. povolal výrobcu horčice Jaubertieho do Avignonu, aby mu vyrobil špeciálnu horčicu. A tak vznikla fialová horčica. Tradičná špecialita sa v súčasnosti vyrába v malej likérke, ktorú založil v roku 1839 Louis Denoix v mestečku Brive-la-Gaillarde. Vyrába sa podľa pôvodnej receptúry z hroznového muštu, horčicových semienok a šupiek, z vína, vody, octu, zo soli a z korenia.
Sušený zázrak
Zdroj: shutterstock
Existujú rôzne druhy hrozienok a podľa druhu hrozna sa od seba navzájom odlišujú. Známe sú sultánky a korintky. Sultánky sú svetlé hrozienka bez jadierok a korintky sú skôr tmavé hrozienka so silnou chuťou.
Milovníci hrozienok si túto pochúťku môžu pripraviť aj v domácom variante. Oproti tým kupovaným majú jednu nespornú výhodu: nie sú ošetrené oxidom siričitým. Na sušenie využite odrody bez semienok, ktoré by v hrozienkach nepríjemne chrumkali. Vyberajte menšie bobule, prípadne veľké rozpoľte. Sušenie urýchlite tak, že bobuľky poprepichujete vidličkou. Hrozno uložte do sušičky na ovocie, prípadne do rúry. Pri teplote do 60 °C by malo sušenie trvať približne pol dňa.
Dlaňovité listy
Zdroj: shutterstock
Hroznové listy sa už stovky rokov používajú ako obal na rôzne druhy plniek z mäsa, obilnín, byliniek, orechov alebo zo sušených plodov. Populárne sú najmä na Blízkom východe a na Balkáne.
Mnohých z vás možno prekvapí, že v kuchyni sa dajú využiť nielen guľôčky hrozna, ale aj listy. Slúžia ako dochucovadlo, napríklad pri nakladaní uhoriek. Mladé listy možno využiť podobne ako kel, nasekané ako súčasť pokrmu, alebo v celku na závitky. Zatiaľ čo v našich receptoch sme zvyknutí iba na plody, stredomorské národy plnia viničové listy zmesou ryže a korenia. V Grécku sa táto pochúťka volá dolmades a patrí ku klenotom tamojšej kuchyne.
V mrazivom objatí
Zdroj: shutterstock
Hitom teplejších mesiacov roka sa stáva aj mrazené hrozno. Bobule bezprostredne pred použitím umyte, osušte papierovou utierkou a vložte do mrazničky.
Ideálne je použiť menšie plody. Pri umývaní dajte pozor, aby nedošlo k porušeniu šupky. Pobytom v mrazničke sa zvýrazní sladká chuť. V ústach sa bobuľky rýchlo rozpustia, nemusíte mať obavy, že by vám z dlhého cmúľania omrzli ústa. Môžete ich pridať aj do domácej limonády alebo guľôčky nechať vznášať sa vo vínnom streku.