1. Stalo sa vám, že ste priesady paprík vysadili do kyslého rašelinového substrátu? Už to radšej nerobte. Väčšina zeleninových druhov neznáša kyslé prostredie a z tohto dôvodu odumierajú. Optimum je pH okolo 7, čiže slabo kyslé až slabo zásadité. Použite radšej špeciálny substrát určený na vysievanie a rozmnožovanie, ktorý je namiešaný tak, aby priesadám zabezpečil všetky potreby počas šiestich týždňov.

2. Ak ste sa niekde dopočuli, že proti pásavke zemiakovej nie je potrebné zasahovať v štádiu kvitnutia zemiakov, nie je to pravda. Ochranu proti tomuto škodcovi treba robiť vždy. Pásavka okrem požeru listov kladie i vajíčka, z ktorých vzniká nová generácia škodcu. Dospelé jedince prezimujú v pôde a v nasledujúcom roku opäť škodia. Preto treba zabrániť ich ďalšiemu rozmnožovaniu pravidelným odstraňovaním.

3. Stáva sa, že pomerne veľké a životaschopné priesady odrazu padnú na povrch substrátu akoby sa zlomili. Príčinou je padanie klíčiacich rastlín, ktoré spôsobuje komplex patogénov. Najúčinnejšia ochrana je prevencia, ktorá spočíva v čistom substráte. Nepoužívajte recyklovanú zeminu, napríklad po izbových rastlinách, či pôdu zo záhrady, ktorá neprešla dezinfekciou. Okrem toho treba priestor, kde sa nachádzajú mladé rastlinky, poriadne vetrať. Svoje opodstatnenie má aj redšia sejba či výsadba.

4. S dusíkom to netreba preháňať, obzvlášť v prípade plodín, ktoré majú tendenciu ho v sebe ukladať – kumulovať. Prehnojenie je nebezpečné v prípade mrkvy, kapusty, šalátu, špenátu a ďalších. Ide hlavne o listy a korene, ktoré sú konzumnou časťou rastliny.

5. Je to malý biely škodca, ktorý napáda hlavne kapustovité druhy zelenín. Nie je proti nemu žiadny registrovaný prípravok, preto samotná ochrana je náročná. Aj tu však platí, že prevencia je najlepší liek. V tomto prípade je dobré z okolia odstrániť rastliny lastovičníka väčšieho, na ktorom škodca prezimuje.

6. Pôda v črepníkoch s bylinkami je na povrchu biela? Nebojte sa, nejde o žiadnu hubovú chorobu. Je to len vyzrážaný vodný kameň na povrchu substrátu. Snažte sa substrát udržať dlhšie vlhký pomocou vrstvy keramzitu. Vyzrážaný kameň sa zachytí na ňom a nie na pôde. Na polievanie môžete použiť dažďovú alebo prevarenú vodu.

7. Aj napriek tomu, že sa o ne vždy príkladne staráte, stáva sa, že po niekoľkých týždňoch im začnú černať listy a rastliny postupne odumierajú. S najväčšou pravdepodobnosťou ste ich prepolievali. Ak by boli listy žlté, znamenalo by to nedostatok vody a hnojiva. Radšej ich zalievajte striedmejšie a na hnojenie použite hnojivo určené na bylinky.

8. Pamätajte, že priesady netreba hnojiť, kým ich nevysadíte do pôdy. Substrát, ktorý je určený na dopestovanie sadeničiek, dokonca i ten univerzálny, obsahuje dostatok živín na prvých 6 týždňov rastu. Dôležité je rastlinu nepreliať keďže vysoká vlhkosť napomáha rozvoju hubových chorôb. Ak mladé rastlinky prihnojíte, pletivá naberú intenzitu rastu, bunky sa zbytočne zväčšia a náchylnosť na chorobu stúpne.

9. Pestujete cezmínu a ona nie a nie vytvoriť atraktívne plody? S najväčšou pravdepodobnosťou máte iba samčiu alebo samičiu rastlinu. Takmer všetky druhy z tohto rodu sú jednopohlavné, teda dvojdomé. To znamená, že ak chcete, aby vaša cezmína mala plody, musíte pestovať rastliny oboch pohlaví.

10. Dopočuli ste sa, že proti slimákom sa oplatí zakročiť hneď, ako sa zo záhrady vytratí sneh? V podstate je to pravda. Slimáky začínajú svoju aktivitu už pri 5 °C. V tomto termíne však len ťažko nájdu dostatok potravy. Vtedy ich teda ľahko nalákate na návnady, ktoré sa bežne odporúčajú, ako napríklad pivo, predpestovaná žerucha či špenát.

11. Na listoch uhoriek sa často vytvára biely povlak, akoby boli poprášené múkou, okrem toho sú niektoré listy bledozelené až žlté. Je to typický príznak múčnatky na uhorkách, proti ktorej zaberie fungicídny postrek. Bledozelené fľaky môžu zasa byť príznakom nedostatku živín. V tomto prípade ich skúste prihnojiť hnojivom určeným na tvorbu plodov. Pomôže aj lepšie prúdenie vzduchu medzi listami, takže uhorky radšej pestujte na opore.

12. Medvedík obyčajný sa živí koreňmi, obzvlášť tenkými vlásočnicami, čo spôsobuje úhyn rastlín. Prevencia môže byť v založení kompostoviska, ktoré nebude mať dno v styku s pôdou. Samozrejme, ak máte veľkú záhradu, stačí ho umiestniť čo najďalej od obrábanej plochy. Je to preto, že larvy sa živia najskôr humusom a až neskôr prechádzajú na korene. Niektorí záhradkári zvyknú medvedíky vytápať silným prúdom vody, to však nie je vždy efektívny spôsob. Ak máte problémy so spánkom, môžete čas využiť na ich odchyt počas noci, keď vyliezajú na povrch pôdy.

13. Ak má váš kobercový trávnik, ktorý ste položili minulý rok, po zime žlté až hnedé fľaky, nezabudnite ho na jar dobre pohnojiť. Najlepšie postupne sa rozkladajúcim hnojivom. Uvidíte, že časom sa rozrastie a fľaky zmiznú.

14. Drobné hnedé bodky na listoch oleandrov sú z najväčšou pravdepodobnosťou štítničky. Zbaviť sa ich môžete napríklad postriekaním roztokom z prípravku na riad. Po zaschnutí roztoku ešte nezabudnite listy pretrieť jemnou handričkou nasiaknutou repkovým olejom. Ten upchá škodcovi dýchacie otvory a navyše poslúži ako lesk na listy.

15. Drobný hmyz, ktorý cicia na mladých výhonkoch a ešte aj láka mravce, nepoteší žiadnu pestovateľku ruží či milovníka egrešov. Existujú proti nim účinné chemické postreky, ale skúste najskôr biologickú ochranu. Osvedčený je napríklad cesnakový postrek, cibuľová sprcha či octový roztok. Vošky by sa na vašich rastlinách nemali usídliť, ak netrpia stresom zo sucha alebo ak nie sú prehnojené dusíkom.

16. Malý čierny živočích je tvrdý oriešok pre každého záhradkára. Na jeho obhajobu treba povedať, že je aj užitočný. Dokáže skonzumovať slušné množstvo škodcov, a keď už vytvorí krtinec, pôdu z neho môžete použiť na pestovanie letničiek. Receptov, ako sa ho zbaviť, je veľa. Vyskúšali ste už ricínový olej, ktorý mu dvakrát nevoňajú.

17. Udržať záhony vždy upravené, nemusí byť až taký problém. V okrasnej záhrade stačí použiť na oddelenie plastovú bariéru, ktorú tráva koreňmi neprekoná a neprerastie do záhona. Náročnejšie je to v úžitkovej záhrade. Tu vám pomôže iba pravidelné vyplievanie ešte mladých burín. Nedovoľte im dospieť do fázy tvorby semien, ktorými sa budú šíriť ďalej.

18. Petržlen či mrkva potrebujú čas, kým sa objavia nad povrchom pôdy. Zdĺhavé klíčenie je zapríčinené obsahom éterických olejov, ktoré obsahujú ich semená. Zvlášť dlhšie vzchádzanie trvá v suchších pôdnych podmienkach. Pomôcť si môžete kúpou predklíčených semien petržlenu alebo zmiešaním osiva s vlhkým pieskom. Po troch až štyroch dňoch ho vysejte aj s pieskom, ktorý zároveň poslúži ako značkovač.

19. Ak sa vám stalo, že šalát po vysadení nerastie tak, ako by mal, v raste skôr zaostáva a deformujú sa mu hlávky, problém je v nesprávnej hĺbke výsadby priesad. Šalát by sa mal vysádzať do takej hĺbky, aby jeho srdiečko bolo nad úrovňou pôdy. Inak dochádza k spomínaným komplikáciám, v okolí srdiečka sa hromadí zálievková voda a rastlina zahníva.

20. Máte dojem, že váš krušpán má každý rok viac a viac hnedých listov? Príčinou môže byť huba, ktorej nerobí problém usídliť sa na ktorejkoľvek odrode krušpánu. Prejavy sa začínajú na listoch v podobe hnedých škvŕn a následne vysychá celý výhonok smerom dovnútra kra. Na výhonkoch môžete identifikovať aj pozdĺžne čierne fľaky. Huba sa šíri za vlhkého počasia už pri 5 °C, avšak nevyhovujú jej teploty nad 30 °C. Chemická ochrana proti nej neexistuje, ale účinná je prevencia. Napadnuté časti treba zrezať a spáliť. Rez robte len v mesiacoch, ktoré nemajú vo svojom názve písmeno r.

20 tipov, s ktorými sa zbavíte najčastejších problémov v záhrade

Výber pre vás