Ázijský agresor ohrozuje už aj slovenské VČELY! Obavy potvrdil aj skúsený VČELÁR

Sršeň ázijský čiernohrudý (Vespa velutina nigrithorax) je invazívny druh pochádzajúci z juhovýchodnej Ázie. V roku 2004 bol náhodne zavlečený do Francúzska a rýchlo sa rozšíril do ďalších krajín. V súčasnosti sa vyskytuje aj na území Slovenska a ľahko si ho môžete pomýliť so sršňom európskym (Vespa crabro). Návštevník z Ázie je však o niečo menší, hlava, hruď a časť brucha sú čierne, s úzkym žltým pásom na začiatku bruška a výrazným žltooranžovým pásom na konci bruška. Nohy má čierne so žltými koncami. Hlava je spredu žltooranžová a pri pohľade zhora je čierna.

V Ázii prirodzene žije oveľa viac druhov sršňov ako v Európe, pretože južná a juhovýchodná časť bola pôvodným miestom ich vývoja. Z mnohých ázijských druhov sa však v posledných rokoch začal ako jediný šíriť sršeň ázijský (V. velutina). Z približne pätnástich poddruhov sa práve nigrithorax dostal aj na Slovensko. Nigrithorax je označenie poddruhu vyvinutého špecifickým spôsobom, ktorý objavil efektívnu metódu lovu, využívanú aj na lov včiel. Dokáže manévrovať vo vzduchu ako vážka, to znamená, že sa vie presúvať dozadu, dopredu, doprava, doľava, nahor aj nadol. Európsky dokáže letieť len dopredu.

Životný cyklus sršňov sa začína na jar, keď kráľovná (zakladateľka) postaví malé hniezdo na uzavretom a chránenom mieste (dutina stromu, kôlňa či veranda). Spočiatku pozostáva z 30 až 40 buniek a má veľkosť citróna. Trvá približne 30 až 50 dní, kým sa vonku objaví prvá skupina robotníc. Ak lokalita neumožňuje rozšírenie kolónie, sršne sa premiestnia a postavia druhé hniezdo, ktoré môže byť až v 200-metrovej vzdialenosti od prvého. Po usadení sa v druhom hniezde kráľovná už len znáša vajíčka a robotnice preberajú povinnosti hľadania potravy a rozširovania hniezda.

Sršne si vyvinuli vynikajúcu organizáciu a presnú štruktúru hniezda. Majú mimoriadne vyvinutú vzájomnú komunikáciu medzi príslušníkmi tej istej kolónie a vynikajúcu schopnosť adaptovať sa na nové prostredie. Útočia v skupinách a jedno sršnie hniezdo denne skonzumuje aj 1,5 kg hmyzu. Vyhľadávajú teplejšiu klímu s dostatkom potravy. Spektrum koristi je ovplyvnené okolím hniezda, mestské kolónie lovia viac včely medonosné a lesné kolónie viac sociálne osy. Intenzita útokov dosahuje vrchol začiatkom októbra. Majú výborné adaptačné a reprodukčné schopnosti. S výnimkou človeka nemajú v Európe prakticky žiadneho významného predátora.

Riziko, ktoré predstavuje pre včely medonosné, je značne veľké. Pomerne v krátkom čase dokáže zlikvidovať veľké počty aj zdravých včelstiev, čo má značný dosah na ekonomické aktivity včelárov, opeľovanie poľnohospodárskych plodín, pestovanie ovocia, oblasť vinárstva, udržiavanie verejnej zelene a v neposlednom rade aj bezpečnosť pohybu občanov, osobitne včelárov.

Skupinové útoky na včelstvá môžu veľmi výrazne narušiť dynamiku zberu nektáru a peľu. Prítomnosť predátora pred úľom spôsobuje, že robotnice ostávajú na letáči, aby si chránili otvor do hniezda. Sršne sú vo väčšom počte neustále prítomné pred letáčom. Počas prítomnosti sršňov počet včiel, ktoré sa odvážia vyletieť za zberom potravy, postupne klesá. Matka v hniezde prestáva klásť a klesá tak aj počet zimnej generácie včiel. Dôsledkom zníženej zberovej aktivity sú včely paralyzované a včelstvo postupne začína hladovať. V niektorých prípadoch môže byť toto správanie až extrémne a môže spôsobiť úplné prerušenie zberových aktivít, čoho dôsledkom je zníženie stavu zásob v úli až uhynutie včelstva.

Okrem hmyzu potrebujú sršne k životu aj veľké množstvo cukru. V rokoch, keď je veľa ovocia, dokážu narobiť nemalé škody nahryznutím plodov, ktoré postupne podliehajú moníliovým hnilobám. Po odstránení poškodených plodov si sršne nájdu ďalšie nové plody, takže škody sa zvyšujú. Ovocinárom sa osvedčilo ponechať načaté ovocie na stromoch, aby sršne nenahryzávali ďalšie zrelé plody. Rovnako aj práca na viniciach a v sadoch môže byť pre ľudí nebezpečná. Najviac ohrozené sú oblasti s intenzívnym pestovaním ovocia.

Bodnutie sršňom ázijským nie je smrteľné, ale opatrnosť je vždy namieste. Jed nie je nebezpečnejší ako jed ôs útočných alebo sršňov európskych. Všetko však závisí od obete a jej schopnosti odolávať jedu, ktorý sa dostane do tela. Osoba alergická na jed blanokrídlovcov bude pravdepodobne alergická aj na jed sršňa ázijského. Možno však povedať, že jed je nebezpečný pre každého, a to aj bez rizika vzniku silnej alergickej reakcie, pretože obsahuje množstvo toxických molekúl. U ľudí, ktorí boli bodnutí sršňom ázijským, vznikla v mieste bodnutia nekróza alebo silný opuch. V prípade viacnásobného bodnutia sú tieto účinky ešte znásobené množstvom vstreknutého jedu.

Prvý potvrdený prípad výskytu sršňa ázijského bol nahlásený 28. septembra 2024 v meste Palárikovo, okres Nové Zámky. Odborníci zo štátnej ochrany prírody podnet preverili a potvrdili identifikáciu druhu. Paralelne druh potvrdili aj pracovníci Centra biológie a biodiverzity Slovenskej akadémie vied. Druh sa pravdepodobne dostal na naše územie prirodzenou cestou z územia Maďarska, keďže jeho výskyt v Maďarsku bol zaznamenaný približne len 80 kilometrov od Palárikova. Štátna ochrana prírody (ŠOP) v spolupráci s odborníkmi zlikvidovala prvé objavené hniezdo sršňa ázijského, ktoré sa nachádzalo vo výške 20 m a bolo veľké približne 80 cm.

Počuli ste už náš podcast? V každej epizóde vám prezradíme praktické tipy do záhrady a poskytneme zaujímavé rozhovory s odborníkmi.