Burina je v skutočnosti LIEK! Poskytnite pôde prvú pomoc, radí PERMAKULTURISTKA

Zuzana MATÚŠOVÁ GIRGOŠKOVÁ je autorkou úspešnej knihy Ako mať krásnu jedlú záhradu a nenadrieť sa. Vytvorila so svojím tímom dokumentárny film V zdravom dome žijú šťastní ľudia. Je lektorkou permakultúrnych kurzov od roku 2016. S rodinou žije v ekologickom dome uprostred certifikovanej prírodnej záhrady.

O kvalitnú kondíciu pôdy je potrebné sa starať na dvoch úrovniach: chrániť ju a zúrodňovať. Ochrana pôdy je založená na jej zakrývaní, teda nastielaní. Či už slamou, štiepkou, lístím, alebo zeleným hnojením či maštaľným hnojom. Zakrytá pôda nie je vystavovaná slnku, vode a vetru, ktoré spôsobujú eróziu, či tvorbe prísušku, pri ktorom sa do pôdy nedostáva vzduch a voda. Nastielanie je dôležitý krok k záhrade bez rýľovania a obracania pôdy. To, aký typ nástielky je pre pôdu vhodný, vychádza z typu pôdy a jej pôdnej reakcie (pH). Úzko s tým súvisí aj spôsob jej zúrodňovania.

Systém pestovanie plodín v pestovateľských tratiach je skvelou prevenciou, ako pôdu nevyčerpať. Funguje na obmieňaní plodín s rôznymi nárokmi na živiny, aby sa živiny čerpali rovnomerne. Na začiatku sezóny si pestovateľskú plochu rozdelíme na tri časti. Od plodín s najvyššími nárokmi po tie, ktorým čerstvo prihnojené hriadky „nevoňajú“.

Na jeseň hnojte hriadky, kde budete na jar sadiť hlúboviny, zemiaky, rajčiaky, papriku a inú plodovú zeleninu. Maštaľný hnoj alebo poctivý domáci kompost nielen dodajú pôde živiny, ale splnia aj funkciu nástielky. Navyše, pri ich rozklade vzniká teplo, ktoré účinne ničí škodce, choroby a semená burín. Ostatné hriadky nehnojte. Prikryte ich napríklad slamou alebo opadaným lístím.

Po sezóne, keď je pôda vyčerpaná, pomôžte jej vysiatím osiva určeného na zelené hnojenie. Tvoria ho skupiny rastlín, ktoré dokážu viazať vzdušný dusíka navrátiť ho späť do pôdy. Tieto rastliny dokážu vyťažiť z hlbokých vrstiev pôdy látky, ktoré si bežne pestované druhy „vziať“ nedokážu a naspäť ich odovzdať. Napríklad vika siata alebo lupína úzkolistá získajú z chudobnej piesočnatej pôdy až štvornásobné množstvo fosforu a trojnásobné množstvo draslíka. Tým, že rastliny pred kvitnutím zapracujete do pôdy, tieto látky sú pripravené pre nové pestovanie.

Sejte ich na prázdne miesta po pozberanej úrode. Klíčia rýchlejšie ako semená burín, vďaka čomu sa záhon opäť zazelená. Po zapracovaní rastlín do pôdy pôdu obohatia a pôda je pripravená opäť poskytnúť výživné látky.

Ťažké ílové pôdy je dobré obohatiť o piesok, prípadne o štrk, pretože sa ťažko prehrievajú, sú často vlhké, no pri dlhých suchách preschýňaju v hĺbke. Pri ľahkých piesočnatých pôdach pridávajte ílovitú a humusovú zložku. Tieto sa rýchlo prehrievajú, presychajú a strácajú živiny.

Ak máte v záhrade príliš zásaditú pôdu, niektorým rastlinám môžu chýbať minerály – železo, meď, mangán a zinok. V kyslej pôde zase rastliny môžu mať problém absorbovať fosfor, vápnik, bór, molybdén alebo horčík, ktoré sú základnými minerálmi pre rast. Preto ak zbadáte, že vaša úroda je slabá, rastliny sú malé, listy rôzne sfarbené, môže byť problém v nevyváženom pH pôdy.

„V mojej záhrade si každý rok vyrábame biouhlie v na mieru vyrobenej tzv. kon-tiki peci. Vzniká pyrolýzou, horením dreva bez prísunu kyslíka. Pálime v nej orezané konáre zo stromov. Je to pórovitý materiál plný vzduchu, ktorý je dôležitý pre život organizmov v pôde. Dokáže nasiaknuť množstvo vody, no zároveň aj živín. Preto ho pred zapracovaním do pôdy nechávame napustiť výluhom napríklad z pŕhľavy, slepačieho trusu alebo kompostu. Biouhlie následne primiešavame do pôdy,“ hovorí Zuzana.

Príroda to vymyslela tak, že na konkrétnom type pôdy vyrastie ten druh buriny, ktorý pôda potrebuje k tomu, aby bola zdravá a kvalitná. Burina je v prenesenom význame niečo ako prírodný liek. Tento pohľad na burinu vám môže zmeniť celkový prístup k nej. V jednotlivých typoch rastú najčastejšie nasledovné druhy burín: