Chcete zberať sladučké ČEREŠNE postupne až takmer dva mesiace? TOTO je základ!

Doposiaľ sú však v rôznych oblastiach Slovenska uchované solitérne stromy čerešní s cennými vlastnosťami starých krajových odrôd. Prvé dozreté odrody boli známe ako májovky. Hoci mali menšie a menej šťavnaté plody, ľudia sa z nich vďaka skorosti tešili. Zo starších a krajových odrôd sa zachovali ‘Belice’, ‘Brunovky’, ‘Černice’, ‘Dudovky’, ‘Talianky’, ‘Truskavice’ a mnohé iné. Niektoré škôlkarské firmy ich stále rozmnožujú, aby sa v krajine uchovala rozmanitosť a cenné vlastnosti čerešní z čias našich predkov.

Podľa skorých odrôd – májových čerešní, boli vytvorené skupiny obdobia ich zrelosti. Takzvané čerešňové týždne sa môžu v závislosti od počasia v jednotlivých rokoch posunúť o niekoľko dní skôr alebo neskôr, no orientačne spadajú vždy zhruba do rovnakého obdobia.

Prvou dozrievajúcou odrodou v prvom čerešňovom týždni je ‘Rýchlica’. S ňou sa porovnáva obdobie dozrievania ďalších známych odrôd. V našich podmienkach pestované čerešne pritom dozrievajú v rozpätí 1 až 7 čerešňových týždňov. V čerstvom stave tak máte možnosť čerešne konzumovať od konca mája do polovice júla, prípadne ešte dlhšie.

Kvalita plodov čerešní veľmi závisí od kvality danej odrody. Niektoré vznikli ako náhodné semenáče v 19. až 20. storočí vo voľnej prírode (‘Granát’, ‘Germersdorfská’, ‘Burlat’, ‘Karešova’, ‘Kordia’, ‘Napoleonova’, ‘Rýchlica nemecká’). Väčšina nových a kvalitných odrôd vznikla cieľavedomou prácou šľachtiteľov (‘Amid’, ‘Early Korvik’, ‘Justyna’, ‘Kasandra’, ‘Lapins’, ‘Marta’, ‘Regina’, ‘Rivan’, ‘Sandra’, ‘Tamara’, ‘Těchlovan’, ‘Vanda’...)

Väčšina čerešní súčasného sortimentu je cudzoopelivá, a tak na opelenie potrebuje peľ inej odrody. Pre dosahovanie vysokých úrod je žiaduce vysadiť v záhrade aspoň dve či tri, aby sa počas kvitnutia za pomoci včiel vzájomne dobre opelili. Niekedy pomôže peľ zo susedných záhrad. Samoopelivé odrody čerešní sa opeľujú vlastným peľom, pričom sú známe napríklad ‘Stella’, ‘Sunburst’ či ‘Lapins’.

Čerešne pestované na podpníku čerešňa vtáčia i mahalebka sú vysoké stromy a v malej záhrade s výškou 8 až 12 m zaberajú veľa miesta. Pre lepšie využitie plochy a menšiu prácnosť pri ošetrovaní, reze i zbere sa viac oplatia stromy čerešní v nízkych tvaroch na slabo rastúcich podpníkoch P-HL-A, P-HL-C, Gisela 5. Tieto oslabujú rast stromov a zmenšujú objem koruny o 50 až 70 percent v porovnaní s podpníkom čerešňa vtáčia. Vďaka tomu môžete v záhrade vysadiť viac odrôd, pričom sa môžete bez obáv inšpirovať intenzívnymi sadmi čerešní, kde stromy rastú 1,5 až 2 m od seba.

Je dobré vedieť, že pre dopestovanie krásnych, šťavnatých a chutných plodov čerešní treba rešpektovať určité nároky pri výbere lokality i pôdy. Stromy vyžadujú slnečný svit a potrebujú otvorené polohy s dostatočným prúdením vzduchu. A hoci pri vysádzaní v záhrade sa vám možno z dôvodu veľkosti pozemku nepodarí vybrať stopercentne optimálne miesto, skúste sa aspoň pri pestovaní vyhnúť mrazovým kotlinám, v ktorých kvety často poškodzujú neskoré jarné mrazy.

Vyberajte stanovištia na teplejších a chránených juhovýchodných alebo juhozápadných svahoch. Aj keď niektoré odrody ako napr. ‘Karešova’, ‘Vanda’, majú relatívne vysokú odolnosť proti neskorým jarným mrazom, väčšina čerešní je málo (‘Granát’, ‘Hedelfingenská’, ‘Helga’, ‘Kordia’, ‘Marta’, ‘Rivan’, ‘Sandra’, ‘Van’, ‘Těchlovan’) až stredne odolná (‘Amid’, ‘Burlat’, ‘Early Korvik’, ‘Gaštanka’, ‘Jacinta’, ‘Regina’, ‘Sam’). Kvety čerešní bývajú poškodzované už pri -1 °C, teplota -3 °C je kritická.

Na pestovanie čerešní sú vhodné oblasti s teplotami 7,5 až 9 °C, s priemernými ročnými zrážkami 500 až 600 mm, do nadmorskej výšky 350 m n. m. Vo vyšších polohách sa riziko neúspechu zvyšuje. V suchých oblastiach a v suchých rokoch, keď sa prejavuje nedostatok pôdnej vlahy, im treba zabezpečiť závlahu, aby plody narástli do požadovanej veľkosti a mali výborné chuťové vlastnosti vrátane šťavnatosti a sladkosti. Na závlahu sú mimoriadne náročné stromy na slabo rastúcich podpníkoch, ktoré tiež vyžadujú oporu.

Čerešniam vyhovujú dobre priepustné, ľahšie až stredne ťažké pôdy s dostatkom humusu. Nevhodné sú pôdy veľmi ťažké a mokré s nedostatkom kyslíka. Ideálna je slabo kyslá pôdna reakcia (pH 5,6 až 6,5), no dobre znášajú aj neutrálnu (pH 7).

NA STIAHNUTIE: Veľký prehľad odrôd čerešní podľa dozrievania a kvality plodov

Pre pestovateľa je veľmi nepríjemné, keď v období očakávanej úrody a tesne pred zberom prídu časté, prípadne dlhšie trvajúce dažde. Niektoré odrody ako napríklad ‘Amid’, ‘Helga’, ‘Kordia’, ‘Regina’, ‘Sandra’ či ‘Vanda’ sú proti praskaniu plodov odolnejšie, no väčšina čerešní je na toto poškodenie stredne citlivá (‘Burlat’, ‘Horka’, ‘Kasandra’, ‘Lapins’, ‘Marta’, ‘Tamara’, ‘Těchlovan’, ‘Van’). V rokoch s výdatnými zrážkami počas dozrievania však môžu praskať a zahnívať aj odolnejšie odrody. Z tohto dôvodu sa v moderných sadoch čerešní stromy prekrývajú fóliami proti dažďu.