Na čo by ste mali myslieť v júni? Mesačný prehľad nielen záhradných prác

Staršie ruže sa so suchom vyrovnávajú ľahšie, lebo majú silnejší koreňový systém. Mladé, nedávno vysadené rastliny sa v pôde ešte len ukotvujú. Ale kráľovné záhonov sú bez ohľadu na vek citlivé na nedostatok vlahy, ktorá im obzvlášť počas suchých letných dní nesmie chýbať. Doprajte im preto bohatú rannú zálievku priamo ku koreňom. Listy a kvety podľa možnosti neovlhčite, aby ste sa vyhli zvýšenému riziku výskytu hubových chorôb. Ruže sú podobne ako zelenina náchylné na pôdny prísušok. Preto ak ich pestujete na nezakrytom záhone, pôdu pravidelne plytko kyprite. Začiatkom leta nezabudnite kry prihnojiť, nech majú dostatok síl na kvitnutie. Môžete použiť špeciálne organicko-minerálne hnojivo, ktoré jednoducho rozhodíte na povrch pôdy a plytko zapracujete. Z určitého pohľadu je menej prácne použitie tekutého hnojiva aplikovaného spolu so zálievkou.

Na podporu ďalšieho kvitnutia venujte pozornosť aj samotnej rastline a priebežne rezom odstraňujte odkvitnuté kvety. Režte za prvým až druhým listom v smere od kvetu. Na mnohokvetých ružiach kvety odstraňujte postupne po jednom, nakoniec skráťte aj výhonok. Pokiaľ sa na rastlinách vyskytnú vošky, prípadne hubové choroby, je nutné zasiahnuť. Ideálne je použitie biologických prípravkov, ktoré nie sú škodlivé pre užitočný hmyz.

Počas sezóny sa zaručene každý pestovateľ stretne s pažravými húsenicami ukrytými v pôde. Nepríjemná je siatica oziminová, ktorá nepohrdne paprikou, šalátom, kapustou, ale ani inými druhmi zeleniny, medzi ktorými si nevyberá. V pomerne krátkom čase dokáže napáchať poriadne škody. Húsenice siatice vyliezajú z úkrytov v pôde v noci pričom, dokážu prekonať nemalé vzdialenosti. Najskôr škodia na listoch vyhrýzaním drobných okienok, v pôde sa živia šťavnatými korienkami. Nemusíte ich ani postrehnúť, len zrazu rastlina odumrie.

Obdobný problém spôsobujú medvedíky, známe ako krtonôžky. Na ochranu zeleniny proti týmto škodcom máte niekoľko možností. Proti siatici pomáha výdatné zalievanie plodín raz za týždeň od júna do júla. Voda totiž dokáže usmrtiť dostatočne veľké množstvo lariev a vajíčok. Vyplavovanie hniezd medvedíkov je možné tiež, ale veľmi obtiažne, pretože sa ťažko dopátrate, kde sa nachádzajú. Chemická ochrana dostupná nie je, ale na použitie v záhradách a dokonca v zakrytých priestoroch je povolený prípravok s obsahom parazitických hlístic (Steinernema carpocapsae). Pred aplikáciou si však treba pozorne prečítať návod, aby mal prípravok maximálnu možnú účinnosť.

Zelené práce vo vinohrade netreba odkladať. Začiatkom leta je nevyhnutné zastrkovanie letorastov. Spolu s ním treba povylamovať nadbytočné letorasty a odlistiť okolie strapcov. Aj na kmienkoch sa tvoria prebytočné letorasty, ktoré treba počas zelených prác vylomiť. Mierne odlistite aj zónu strapcov, pretože iba vzdušný a presvetlený ker sa dobre opelí a odkvitne. Priebežne viničové kry kontrolujte, aby vám neuniklo napadnutie múčnatkou alebo peronospórou. V období okolo kvitnutia viniča môžete porast hnojiť predovšetkým na list spolu s postrekmi. Vyberajte hnojivá s nízkym obsahom dusíka. V čase kvitnutia má vinič nízku potrebu tohto prvku.

Staršie odrody jabloní majú sklon k tvorbe tmavých preliačených škvŕn na povrchu plodov v dôsledku nedostatku prístupného vápnika v pôde. Táto fyziologická porucha sprevádzaná nepríjemnou horkou chuťou dužiny sa výraznejšie prejavuje v roku s horúcim letom a nedostatkom vlahy. V závislosti od odrody sa škvrny môžu objaviť až v zime na skladovaných jablkách. Aby ste tomuto nepríjemnému javu predišli, je potrebné po prirodzenom opade plodov v júni stromy prihnojiť listovým hnojivom. S aplikáciou živín neprestaňte až do septembra, stromy výdatne zavlažujte. Popri hnojení nezabúdajte ani na ochranu jabloní pred obaľovačom. Sledujte aktuálnu signalizáciu pre danú pestovateľskú oblasť, aj keď najistejšia je každodenná prechádzka pomedzi stromy a kontrola feromónových lapačov.

Stretávame sa s nimi predovšetkým na rajčiakoch, no vyskytujú sa aj na paprike. Suchú hnilobu špičiek plodov spôsobuje nedostatok prijateľného vápnika v pôde. Toto fyziologické postihnutie plodov ide ruka v ruke s vysokými teplotami a nedostatočným polievaním. Preto ak máte tento problém, v zakrytých priestoroch dbajte na vetranie a dôkladnú zálievku. V čase obeda ochladzujte vzduch zmáčaním chodníkov. Chýbajúci vápnik doplňte listovým hnojivom, pričom s aplikáciou začnite, keď plody dosiahnu veľkosť 2 cm. Postrek opakujte 2- až 3-krát v desaťdňových intervaloch. Napadnuté plody odstráňte, zachrániť sa už nedajú.

Kto má záhradu v teplejších oblastiach krajiny, môže po zbere skorých zemiakov vysiať do pripravenej zdravej pôdy šošovicu. Obrňte sa však trpezlivosťou, lebo semená klíčia dlhší čas, rovnako pomalšie rastú vzídené rastliny. Zber strukov je postupný, pretože dozrievajú nerovnomerne. Za pokus to jednoznačne stojí. Šošovica je bohatá na obsah vápnika, železa, fosforu či zinku. Má vysoký obsah bielkovín a vlákniny. Napríklad práve vďaka šošovici náš mozog funguje tak, ako má.

Prinášajú oveľa lepšiu úrodu ako z priamej sejby na záhon. Aby to tak naozaj bolo, zabezpečte rastlinám pravidelnú vlahu (každej asi 2 až 3 litre každý deň), živiny a nevysiľujte ich ponechaním vysokej násady plodov hneď na začiatku rastu. Rastliny po výsadbe viditeľne zosilnejú po vylomení bočných výhonkov a odstránení tvoriacich sa plodov až do výšky ôsmeho listu. Keď rastlina dosiahne úroveň opory (v skleníku je to výška oporného drôtu), môžete na nej ponechať aj bočné výhonky, ktoré však skrátite za druhým listom. Ak ste priesady vysádzali po troch zmrznutých, na začiatku mesiaca môžete prihnojiť hnojivom s obsahom dusíka v amónnej forme. Ďalšie a zároveň posledné hnojenie dusíkom urobte až o tri týždne. Takto rastlina bude schopná vytvoriť dostatočné množstvo listov schopných zásobovať plody asimilátmi. Neskôr používajte komplexné hnojivo s vyšším obsahom draslíka, aby uhorky spoľahlivo kvitli. Vyvarujte sa hnojív s obsahom chlóru, na ktorý sú citlivé.

Koncom mesiaca až začiatkom júla môžete zrezať dreviny v okrasnom plote. Tento termín je vhodný práve preto, že rastliny práve ukončujú intenzívny rast a majú krátku prestávku. Ak si myslíte, že ich už rezať netreba, lebo ste to urobili koncom zimy, mýlite sa. Pokiaľ chcete predísť nevzhľadným medzerám a podporiť rozkonárenie, rez začiatkom leta je namieste. Najskôr skráťte bočné strany plota a potom sa zamerajte na vrchnú časť. Rez by mal byť čo možno najpresnejší a hlavne rovný, v čom vám pomôže našponovaný špagát. Vždyzelené dreviny s veľkými listami, ako má napríklad vavrínovec či cezmína, režte radšej ručnými nožnicami. Vyhnete sa tak prestrihnutiu listov, ktorých okraje po čase začnú hnednúť a nevyzerajú pekne.

Využitím letného rezu dokážete na ovocných stromoch docieliť premenu spiacich púčikov na krátky rodivý obrast. Načasovanie na začiatok leta je dôležité, pretože rovnaký, ale oneskorený zásah v zimnom období má za následok skôr opačný efekt – stratu na množstve kvetov. Pri silno rastúcich hruškách to znamená, že ak ste na jar zrezali jednoročné výhonky na čapíky so 4 púčikmi, aktuálne sú z nich 4 letorasty. Spodné dva začiatkom júna skráťte za štvrtým listom a potom začiatkom augusta tieto skrátené výhonky opäť zosaďte za druhým listom. Horné dva letorasty nechajte pokračovať v raste do konca vegetačného obdobia. Do jari sa na skrátených letorastoch diferencuje plodonosný obrast.

Od marca až do augusta môžete do voľnej pôdy alebo do zakoreňovačov vysievať semená šalátu ľadového, ktorému vyhovuje teplé leto. Veľkou prednosťou tohto druhu je jeho schopnosť odolávať vysokým teplotám, ako aj to, že nevybieha do kvetu. Na podmienky prostredia nie je náročný, ale neznáša premokrenie. Počas pobytu na hriadke si však vyžaduje pravidelné okopávanie a primeranú dávku vlahy. Kým sa vytvoria pevné hlávky s ľadovo lesklými listami, uplynie viac času ako pri bežnejšie pestovanom hlávkovom šaláte. Pestovať sa ho zaručene vyplatí. Šalát ľadový má málo kalórií, v lete príjemne osvieži. Chrumkavé listy ukryté v rožku milujú aj malé deti. Navyše je bohatý na vitamíny a minerály.

Po zbere šalátu, reďkovky či skorého kalerábu nenechajte hriadky bez porastu. Využite aktuálnosť sezóny, prázdne miesta po skorej zelenine vyčistite od zvyškov pozberaných rastlín, pôdu skyprite. Vyhnite sa sejbe rovnakých alebo príbuzných druhov, aby sa pôda zbytočne nevyčerpávala. Do takto pripravenej pôdy vysievajte karotku ‘Marion F1’ alebo ‘Naomi’. Na júnovú sejbu sú vhodné aj odrody s kratším koreňom ako napríklad ‘Cascade F1’ alebo ‘Katrin’. Môžete siahnuť aj po neskorých odrodách, ktoré rastú až do jesene. Ak máte mrkvy nadostač, vysejte cviklu. Malé buľvy ideálne na zaváranie budú vhodné na zber už v druhej polovici augusta. Do jesene dorastú do veľkosti vhodnej na skladovanie. Do polovice mesiaca vysejte karfiol, cukety, patizóny či šalátové uhorky. Viac sa dozviete na stranách 60 až 64.

So zdraviu škodlivými druhmi rastlín sa stretneme nielen na prechádzke v prírode, ale aj vo vlastnej záhrade. Na zeleninových hriadkach to často býva ľuľok zlomocný, ktorý je pri požití vážnym rizikom predovšetkým pre deti. V okrasnej záhrade môže byť nebezpečných lákadiel pre drobcov oveľa viac. Rizikové sú najmä bobule, ktoré lákajú tvarom či farbou. Preto ak v okrasnej časti záhrady máte hlohyňu, cezmínu, mahóniu alebo tis, deti odmala učte opatrnosti. Tie najmenšie, samozrejme, nenechajte bez dozoru. Ak záhradu ešte len vysádzate, radšej od takýchto druhov upustite.

Začiatok leta je nielen plný farieb, ale aj vhodný na rozmnožovanie kvitnúcich krov polodrevitými odrezkami. Tento spôsob nie je zložitý a má pomerne vysokú úspešnosť. Vrcholovými odrezkami rozmnožíte napríklad azalku, plamienky, zlatovku, kolkvíciu, trojpuk a mnohé iné. Ako na to?