Dajte pozor pri hnojení zeleniny: Príliš veľa dusíka sa môže podpísať na zdraví vás i vašich detí

Len optimálne vyhnojená pôda dáva záruku úspešného pestovania okrasných a úžitkových rastlín. Priemyselné hnojivá preto nikdy neaplikujte šablónovite ani odhadom. Dávky treba vypočítať podľa potrieb jednotlivých rastlinných druhov a podľa aktuálnej zásoby živín v pôde.

Hoci sa o tom veľa hovorí, z praxe vyplýva, že hoby záhradkári význam pôdnych rozborov stále podceňujú. Nezáujem možno vyplýva z nutnosti rozbor si zaplatiť. Ak sa však zamyslíte, koľko počas sezóny investujete do nepotrebných hnojív, pôdny rozbor možno nebude najdrahšou položkou. Ak platíte za živiny, ktorých je v pôde dostatok, či dokonca nadbytok, zbytočne plytváte peniazmi. Najčastejšie sa v záhradách pozoruje nadbytok dusíka a draslíka, pričom práve aplikácia týchto živín patrí ku každoročným základným hnojeniam.

Nadbytok dusíka je na rastlinách pomerne zreteľne viditeľný, a to najmä na listoch a ostatných zelených častiach. Hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že výborne prosperujú, rast je bujný, listy až neprirodzene tmavozelené, či zelenomodré. Stonky sú krehké, už pri jemnejšom dotyku sa lámu. Klesá celková prirodzená odolnosť rastlín proti hubovým chorobám. Nasadzovanie plodov je spočiatku vysoké, no neskoro a pomaly dozrievajú, úroda je menej kvalitná. Nadbytok dusíka sa prejaví aj v pozberovom spracovaní, keď kapusta horšie kvasí, lebo obsahuje menej cukru. Ani zelenina uskladnená na zimu príliš dlho nevydrží, ľahko podlieha hnilobe. Úroda ovocia obsahuje menej vitamínu C.

Prehnojenie pôdy dusíkom má hygienické a zdravotné dôsledky. Zhoršuje sa napríklad kvalita podzemnej vody pre nadmerný obsah dusičnanov. Pôda ich totiž nepúta, a tak sa presakujúcou dažďovu vodou dostávajú až do spodnej, neúrodnej vrstvy pôdy. Ľahko sa môže stať, že voda v studni bude obsahovať viac ako 50 mg dusičnanov v litri, čo je hygienický limit pre pitnú vodu.

Dusičnany sa môžu hromadiť aj v niektorých druhoch zeleniny, najviac v šaláte hlávkovom, petržlene vňaťovom, špenáte, repe červenej, reďkvi, reďkovke, skorom kalerábe, skorej kapuste, keli, karotke, mangolde.

Hoci sú aj prirodzenou zložkou rastlín a sami o sebe netoxické, podľa doc. Ing. Pavla BLAŽÍČKA, PhD. spočíva ich potenciálna toxicita pri vyššom obsahu v tom, že sa môžu redukovať na dusitany. Tie spôsobujú premenu hemoglobínu na methemoglobín, ktorý má obmedzenú schopnosť prenášať kyslík, čo vyvoláva methemoglobinémiu. Dusitany sa tiež môžu viazať na, v potravinách prítomné amíny. Vznikajú tak nebezpečné nitrózoamíny, ktoré vyvolávajú tvorbu nádorov. Ak je však organizmus dostatočne zásobený vitamínom C, nedochádza k vzniku nitrózozlúčenín. Pomer vitamínu C k dusičnanom by mal byť preto väčší ako 2:1, čo väčšina druhov zeleniny spĺňa. Dôležitá je aj vlákninu, ktorá v hrubom čreve potláča vstrebávanie nitrózoamínov.