Dôležité rady do jesennej záhrady! Ako donútiť rajčiaky dozrieť a čo nechať na hriadkach?

Rajčiaky

To, že plody dozrievajú postupne od spodnej časti rastliny, nám zabezpečuje zber počas celého leta až do začiatku jesene. Pred príchodom prvých ranných mrazíkov je však dobré rastliny na noc prekryť bielou netkanou textíliou, ktorá ich dostatočne ochráni, no počas stále teplých dní môžu nasadené plody ďalej dozrievať. Preventívne odstráňte všetky listy, ktoré by ich mohli zatieňovať a brániť v prístupe slnečného svetla urýchľujúceho vyfarbovanie.

Keď už však meteorológovia začnú hlásiť silnejšie nočné mrazy a výraznejšie ochladenie počas dňa, je načase všetky rajčiaky, i tie nedozreté, pozberať a neriskovať ich znehodnotenie.

Takto sa vyfarbia

• Pomalšie, ale overené je postupné dozrievanie na parapete južného okna. Môžete ich poukladať len tak na voľno alebo vložiť do veľkého zaváraninového pohára či zaviazať do mikroténového vrecka. Dozrievanie urýchli spoločnosť jabĺk, z ktorých sa uvoľňuje etylén, no nie je to podmienkou.
• Zelené plody sa vyfarbia aj vtedy, ak ich po jednom zabalíte do hodvábneho papiera alebo papierového vrecúška, dáte do debničky a uložíte spolu s dozretými jablkami do chladnej pivnice.
• Časť úrody môžete zavesiť „dole hlavou“ v garáži alebo v inej miestnosti, kde nemrzne. Plody postupne dozrejú. Tento spôsob však neodporúčame, ak sú rastliny napadnuté plesňou alebo inou chorobou.

Pozor na zelené plody

Hoci vo svete sa nedozreté rajčiaky konzumujú upravené na rôzne spôsoby, nezabúdajte na jedovatý solanín, ktorý obsahujú. Spracované do akejkoľvek podoby nie sú vhodné na každodennú konzumáciu vo veľkom množstve. Solanín sa kvasením, varením ani trávením neodbúra, preto je lepšie nechať ich dozrieť a konzumovať bez obmedzenia.

Tekvice

Letné druhy tekvíc ─ cuketa (tekvica obyčajná kabačková), patizón (tekvica obyčajná patizónová) ─ sú vďačnou zeleninou, ktorá by nemala chýbať v žiadnej záhrade. Nielenže pri pravidelnom zbere vynikajú opakovanou rodivosťou, ale vďaka všestrannému kuchynskému využitiu sa ich nikdy neprejete. Ak vám ešte nejaké plody na rastlinách zostali, so zberom a spracovaním neotáľajte. Prvé mrazíky ich nenávratne poškodia.

Ak pestujete zimné druhy tekvíc ─ tekvica mošusová, tekvica obrovská, tekvica figolistá, tekvica obyčajná (špagetová) ─, teda také, ktorých plody sú určené na uskladnenie a postupné spracovávanie, zberajte ich až celkom vyzreté. Stihnúť to však musíte ešte pred prvými silnejšími jesennými mrazmi, inak sa zhorší ich skladovateľnosť.

Kedy sú pripravené na zber?

Pokožka musí byť taká tvrdá, že do nej nechtom neurobíte odtlačok. Plod odrežte nožom, ale stopku nechajte dlhú 2 až 5 cm. Pozberané tekvice niekoľko dní nechajte na suchom slnečnom mieste, aby pokožka ešte viac vytvrdla. Zvýši sa tak ich trvanlivosť.

Ako vydržia najdlhšie?

Na uskladnenie zimných tekvíc sú najvhodnejšie teploty 8 až 13 °C a vzdušná vlhkosť 70-80 percent. Väčšina takto vydrží štyri, niekedy až päť mesiacov.

Výnimkou je obľúbené hokkaido, ktoré radšej skladujte v suchu približne s izbovou teplotou. Pri dobrých podmienkach vydrží do januára až februára. Ak ste však pri nákupe osiva mysleli dopredu a stavili na najlepšie skladovateľné hokkaido ‘Solor’, v suchu a pri teplote 12 °C si na úrode môžete pochutnávať postupne až do apríla. Rovnako dlhšie skladovateľná je menej známa, na povrchu netradične zelená odroda ‘Delica F1’.

Aj stále málo pestované akorny patriace k tekvici obyčajnej vydržia v suchu pri izbovej teplote chutné až do jari.

Po mrazoch neuskladňujte

Ak na rastlinách zimných tekvíc po príchode pravidelných nočných mrazov stále zostanú plody, ktoré ešte nebudú mať znaky správneho vyzretia, nezberajte ich na uskladnenie. Pretože nestihli dozrieť, rýchlo hnijú a v pivnici budú zbytočným zdrojom potenciálnej nákazy pre ostatnú uskladnenú zeleninu.

Fazuľa

Hoci dnes už aj u nás sú dostupné odrody fazule tyčovej vhodné na zber zelených strukov (typ supermarconi), jej pestovanie je stále zamerané hlavne na zásobenie sa suchými semenami bohatými na bielkoviny.

Preto treba fazuľové struky nechať na rastline celkom dozrieť, teda až kým samy čiastočne nevyschnú. Po zbere a vylúskaní semená ešte niekoľko dní dosušte na suchom a teplom mieste.

Nepodceňte zrniarku fazuľovú

Do porastu fazule môže naletieť kedykoľvek počas vegetácie. Larvy sa na teplom mieste vyvíjajú aj počas zimných mesiacov, dospelé chrobáky ďalej kladú vajíčka na uskladnené semená. Odporúčame preto jednoduché preventívne opatrenie, aby úroda nevyšla nazmar ─ vysušené a vytriedené semená dajte na 48 hodín zamraziť a až potom uskladnite v chlade (teplota by nemala presiahnuť 10 °C), v suchu a v tme, v pevne uzatvorenej plechovej alebo nepriehľadnej sklenenej nádobe.

Zemiaky

Na nových zemiakoch si môžete pochutnávať celé leto, no ich zber na zimné uskladnenie je aktuálny najčastejšie počas septembra.

Kedy sú pripravené na zber?

Znakom správneho dozretia je zvädnutá poľahnutá alebo uschnutá vňať.

Ako vydržia najdlhšie?

Hľuzy hneď počas zberu trieďte a uskladnite len nepoškodené. Nikdy ich neumývajte, len rukou opatrne odstráňte prilepenú zeminu a niekoľko dní ich nechajte na dobre vetranom mieste, najlepšie pri teplote 10 až 15 °C obschnúť a takzvane vydýchať.

Do pivnice ich uložte v drevených alebo plastových debničkách, sieťovaných či plátenných, nikdy však nie v plastových vreciach. Pri ideálnych skladovacích podmienkach vydržia v závislosti od odrody asi šesť mesiacov. Nezabudnite na vetranie priestorov a v prípade silných mrazov na utesnenie vetracích otvorov, lebo namrznuté zemiaky získajú nepríjemnú sladkú chuť.

Zemiaky neskladujte s jablkami, tekvicami ani cibuľou. Krátkodobé spoločné uskladnenie neškodí mrkve, kapuste, zeleru, kalerábu, petržlenu a hruškám. Cesnak sa so zemiakmi v jednej pivnici znesie.

Neuskladňujte poškodené zemiaky

Dlhodobo neuskladňujte hľuzy, ktoré ste pri zbere poškodili alebo sú na nich viditeľné požerky drôtovcov či pandráv chrústov. Druhotne do nich ľahko prenikajú baktérie rodu Erwinia carotovora, ktoré spôsobujú takzvanú mokrú hnilobu sprevádzanú nepríjemným zápachom, ktorá sa veľmi rýchlo šíri.

Čo môže zostať na hriadke?

Kým všetka plodová zelenina je citlivá už na prvé náznaky mrazivých nocí, niektoré hlúboviny patria k známym otužilcom. Odroda kelu hlávkového ‘Arkta’ bez problémov znesie -15 °C, a tak môže na hriadke prezimovať. Kel ružičkový dokonca po premrznutí získa oveľa lepšiu chuť, kel kučeravý sa často pre vysokú mrazuvzdornosť označuje ako kučeravá zimná kapusta.

Hoci kapusta hlávková je príbuznou týchto otužilcov, jej hlávky radšej mrazu nevystavujte, ale včas ich pozberajte na uskladnenie či naloženie do súdka.

Prvé prízemné mrazíky nepoškodia koreňovú zeleninu určenú na uskladnenie.

Pôda po zbere

Z každej hriadky vždy starostlivo odstráňte všetky rastlinné zvyšky po pestovaných plodinách vrátane koreňov a všetku burinu. Ak nie sú napadnuté chorobami, môžete ich skompostovať. Pozor na korene hlúbovín, ktoré by mohli byť infikované nádorovitosťou (Plasmodiophora brassicae). Jej spóry zostávajú v pôde až 10 rokov.

Aby hriadky do času jesennej prípravy pôdy nezostali nevyužité, môžete na ne ešte teraz vysiať rastliny zeleného hnojenia.