Doprajte im spoločnosť: Tajomstvo bohatej a zdravej úrody tkvie v správnom kombinovaní rastlín

Azda niet záhrady či balkóna bez byliniek. Táto skupina rastlín sa pestuje hlavne kvôli využitiu v kuchyni či domácej lekárničke. Množstvo odrôd nezanikne ani v okrasnom záhone. Vyzdvihnime však aj ich iné nenahraditeľné vlastnosti. Či už pri pestovaní zeleniny a ovocia používate priemyselne vyrábané substráty, hnojivá či postreky proti škodcom, alebo zabŕdate do ekozáhradkárčenia, prirodzené schopnosti byliniek odpudzovať škodce alebo dokonca zlepšiť chuť niektorých plodín by ste nemali opomenúť.

Zmiešané pestovanie zeleniny, ovocia, byliniek a kvetín môže významne ovplyvniť zdravie jednotlivých rastlín a výrazne tak eliminovať – ak nie úplne vylúčiť – používanie chemických postrekov. Pestovanie byliniek sa často využíva v permakultúrnych a prírodných záhradách. Pre majiteľov balkónov a terás nie je cudzie ani pestovanie v nádobách. Ak okrem okrasných rastlín pestujete v nádobách aj zeleninu, v žiadnom prípade nepestujte bylinky oddelene. Zakomponujte ich medzi „zeleninové“ črepníky.

Bylinky sa kedysi pestovali v kláštorných záhradách a práve nimi sa záhradná architektúra neraz inšpiruje. Bylinky preto nenájdete len vo vidieckych záhradách, kde ladia so záplavou kvitnúcich letničiek, trvaliek, kríkov a stromov, ale často aj v moderných výsadbách. Často možno bylinky vysádzať k chodníkom, posedeniu, terase, miestu na grilovanie. Máte ich tak vždy poruke, a keď sa ich i nechtiac dotknete, šíria okolo seba príjemnú vôňu. Nehovoriac o repelentných účinkoch mnohých z nich. Preto sú priam ideálne na balkóny a terasy.

Pokiaľ sa pohrávate s myšlienkou využiť prospešné vlastnosti a krásu byliniek, nezabudnite dodržať všetky podmienky pre ich úspešný rast. Na slnečné stanovište môžete vysadiť veľa trvalých, ale aj jednoročných byliniek. Levanduľa, tymian, nechtík, rumanček, borák… Tieto slnko milujú. Polotieň takisto vyhovuje viacerým zástupcom. Pažítka, ligurček aj kôpor či kocúrnik. Tieň znesú máloktoré. Spoľahlivo však obrovskú plochu za krátky čas pokryje mäta.

Pokiaľ chcete byť ozajstným ekopestovateľom, ponorte sa do tajov vedy, ktorá sa upriamuje na vzájomné vzťahy rastlín v prírode. Hovoríme o alelopatii. Nemyslite si však, že rastliny môžete jednoducho rozdeliť na znášavé a neznášavé. Exitujú totiž odchýlky a výnimky, ktoré môžete vnímavým prístupom k záhradkárčeniu odhaliť aj vo svojej záhradke. Alelopatia vychádza z faktu, že rastliny počas svojho života vylučujú do pôdy, ale aj do ovzdušia chemické látky (alelopatiká), ktoré majú pozitívne alebo negatívne účinky na rast iných plodín v ich blízkom okolí, ale dokonca aj tých, ktoré budú na rovnakom mieste pestované až v budúcej sezóne. V tomto prípade hovoríme o nepriamej alelopatii.

Množstvo vylučovaných alelopatík však závisí aj od pôsobenia biotických a abiotických faktorov, akým je pestovateľská oblasť, stanovište, priebeh počasia a výskyt chorôb i škodcov v každom roku, pestovateľský spon, pôdna vlaha, vek rastlín, úroveň stresu. A práve na základe týchto poznatkov môžeme dnes hriadky založiť na základne overených kombinácií – osevných postupov.

Na udržanie dobrej kondície rastlín odporúčame skombinovať rôzne druhy zeleniny, byliniek, ale aj trvaliek a letničiek. Nádoby sa tak stanú nielen obživou, ale aj pastvou pre oči a v neposlednom rade pritiahnu dôležitý opelivý hmyz. Ten prilákate práve kvetmi trvaliek, byliniek a letničiek. Ak navyše vysadíte druhy s jedlými kvetmi, ako je kapucínka, nechtík a mnohé iné, o spestrenie šalátu či dezertu máte postarané.

Vošky a háďatká nebudú mať šancu, ak vysadíte obľúbenú a dlho kvitnúcu letničku aksamietnicu. Pestujte ju v blízkosti jahôd, zemiakov, cibule. Aksamietnica údajne bojuje aj proti plesni, preto je vďačným susedom rajčiakov, zemiakov, dýň či uhoriek. Má výraznú a netradičnú vôňu a silné repelentné účinky. Jej pozitívne účinky sa ukázali aj pri pestovaní spolu s paprikou, cuketou a kukuricou. Navyše je výborná ako zelené hnojenie pred výsadbou jahôd, cibule a cesnaku. A pozitívom je aj jej naozaj dlhé kvitnutie.