Petra Števková

<p>Drieň obyčajný&nbsp;<em>(Comus mas)</em> sa dožíva aj vyše 200 rokov. Darí sa mu aj na miestach, kde to iným stromom a krom nevyhovuje. Drieň je naša pôvodná drevina a patrí medzi úplne prvé stromy, ktoré na jar kvitnú.</p>
<h3>Pestovanie</h3>
<p>V prirodzených podmienkach rastie najmä na slnečných stráňach na vápencovom podklade. Nenáročná drevina, ktorá je okrem toho aj odolná voči škodcom. Dokonca netrpí ani neskorými mrazmi. Uprednostňuje priepustnú pôdu, neutrálnej až zásaditej reakcie. Dobre však rastie aj v&nbsp;bežných záhradných či ťažších ilovitých pôdach. Pomerne hustý koreňový systém dokáže dobre využiť pôdnu vlahu a&nbsp;zároveň viaže pôdu, čím zabraňuje jej erózii.&nbsp;</p>

<p>Podľa Ing. Jakuba Mankoveckého, odborníka na ovocie, sa do záhradiek sa drieň vysádza v&nbsp;dvojiciach odrôd ako súčasť ovocnej, ale aj okrasnej časti. Veľmi pekne vynikne aj v&nbsp;živých plotoch. Najvhodnejšia výsadba je v&nbsp;jeseni, Optimálny spon je 5 m x 5 m až 6 m x 5 m. Drieň kvitne koncom februára a&nbsp;počas marca a&nbsp;jeho štvorpočetné kvety sa rozvíjajú pred pučaním listov.</p>
<p>Pôdu pred vysádzaním dôkladne skypríme a zapracujeme organické hnojivo v dávke 4 – 5 kg na štvorcový meter. V ďalších rokoch hnojíme dusíkatými hnojivami a podľa potreby používame aj plné hnojivá, ako napríklad NPK.</p>
<p>Najvýhodnejšie je pestovanie v&nbsp;tvare kmienka s&nbsp;výškou do&nbsp;80 cm. Po výchovnom reze a&nbsp;zapestovaní koruny už režeme minimálne, zameriame sa len na&nbsp;odstraňovanie poškodených a&nbsp;najstarších konárov.</p>

<p>Je medonosný a do záhrady priláka včely. Plody dozrievajú koncom augusta až v druhej dekáde septembra, sú lesklé, sýtočervené, oválne až mierne pretiahnuté, dlhé asi 1,5 – 2 cm. Na jednom kre sa urodí od 10 do 20 i viac kilogramov plodov. Cenené je aj jeho pevné drevo. V minulosti slúžilo na výrobu ozubení mlynských strojov a v dobe bronzovej na výrobu rukovätí mečov.</p>
<h3>Rozmnožovanie&nbsp;</h3>
<p>V pomernej veľkej hrubostennej kôstke sú dve semená. Kôstky vybraté z&nbsp;dozretých plodov preliehajú, to znamená, že semená po vysiatí vo&nbsp;vlhkom substráte klíčia zväčša až v&nbsp;druhom roku na&nbsp;jar. Okrem rozmnožovania semenami sa odrody dajú rozmnožiť aj pomocou odrezkov, potápaním, prípadne vrúbľovaním. Semenáče rodia o&nbsp;5&nbsp;až 6&nbsp;rokov, vrúbľovance o&nbsp;niečo skôr. Úrodnosť je pomerne vysoká a&nbsp;závisí aj od&nbsp;odrody. Vo&nbsp;veku 12&nbsp;rokov sa udáva 25&nbsp;až 30&nbsp;kilogramov plodov, v&nbsp;25.&nbsp;roku okolo 100&nbsp;kilogramov z&nbsp;rastliny.</p>

<h3>Využitie</h3>
<p>Plodom drieňa sú kôstkovice, ľudovo nazývané drienky, ktoré majú väčšinou oválny, mierne pretiahnutý až hruškovitý tvar, jasnočervenú, tmavočervenú alebo žltú farbu. Obsahom nutričných látok sa zaraďujú na&nbsp;popredné miesto, významný je najmä obsah vitamínu C. Cukry v&nbsp;plodoch sa nachádzajú vo&nbsp;forme glukózy a&nbsp;fruktózy, ktoré sú ľahko stráviteľné.</p>

<p>Plody zberáme, keď sú dobre vyfarbené, ale&nbsp;ešte pevné. Sú vhodné na&nbsp;priamu konzumáciu aj na&nbsp;spracovanie. Môžeme ich použiť na&nbsp;prípravu kompótu, sirupu, vína či destilátu, známeho ako drienkovica. Je pomerne vzácny, lebo sa uvádza, že zo&nbsp;100 kg plodov ho možno vyrobiť len 3 až 4 litre. Usušené plody sú vhodné aj na&nbsp;prípravu čaju.</p>
<p>&nbsp;</p>