EKOzáhrada má svoje zákonitosti: Ak ich počúvnete, máte vyhraté
25.8.202022:00
Existujú dva prístupy k starostlivosti o záhradu. Jeden sa snaží choroby a škodce bez váhania okamžite zlikvidovať, druhý spočíva v pochopení prírodných zákonov, aby boli škodlivé činitele pod kontrolou.
V prírodných záhradách, ktoré sú ošetrované ekologicky, využívajte poznatky o vzájomne prepojených vzťahoch medzi rastlinami, hubami a živočíchmi. Vďaka ním dokážete udržiavať takzvanú dynamickú rovnováhu. Záhrada však nie je čisto prírodný systém, preto je niekedy nevyhnutný aj zásah človeka, aby sa obnovila harmónia.
Základom zdravej záhrady je výživná pôda a správne vysadenie rastlín podľa ich nárokov. Pri výsadbe, či už trvaliek, letničiek alebo zeleniny je však veľmi dôležitým predpokladom dobrého vývinu rastliny jej zdravie v momente vysádzania. Nakupujte preto len rastliny silné, s dobrým koreňovým systémom. Podobne aj pri vysievaní, najmä väčších semien, uprednostnite už na pohľad tie najkvalitnejšie. Navyše nezabúdajte, že najmä prešľachtené druhy, odrody F1 a druhy z iných zemepisných šírok môžu počas rastu vyžadovať zvýšenú starostlivosť, minerálne hnojivá či dokonca chemické postreky.
Záhrada nemusí byť len o trvalkových záhonoch, ihličnatých drevinách a anglickom trávniku. Pestujte aj ovocie, zeleninu.
V prírodnej záhrade preto používajte prednostne druhy pôvodné, teda prirodzene rastúce v Európe. Aj to však s ohľadom na ich pôvodné prostredie, čiže nesaďte napríklad smrek do záhrady na južnom Slovensku. Existuje aj možnosť kúpiť semená nešľachtených druhov, napríklad plody divých rajčiakov nenapáda pleseň, pritom sú ich drobné plody úžasne sladké, vydržia rásť až do mrazov a sú samovýsevné. Pri okrasných rastlinách, ako sú ruže, môžete uprednostniť polodivé variety alebo botanické „prírodné“, ktoré síce možno nemajú až taký plný kvet, ale nie sú náchylné na choroby a vošky.
Boj proti burinám
Predovšetkým, v prírodnej záhrade niečo ako burina neexistuje. Z pohľadu záhradára tie najnepríjemnejšie buriny sú totiž druhy s najväčším liečivým účinkom, teda pŕhľava, praslička, pýr, harmanček, podbeľ, zádušník brečtanový či lastovičník.
Tiež sú to často jedlé druhy, ktorými si môžete spestriť jedálny lístok, napríklad čakanka, loboda záhradná, púpava, sedmokráska, fialka, kozia noha, či spomínaná pŕhľava. Aj preto by ste v prírodnej záhrade nemali používať chemické postreky.Dôležité je rastliny udržať pod kontrolou, nie ich úplne zlikvidovať. Ako na to? Šikovným riešením je kobercové nastielanie, čo znamená trvalé prikrytie pôdy počas jedného až dvoch rokov materiálom, ktorý prepúšťa vodu, ale nie svetlo.
Pŕhľava je vhodná na výrobu domáceho hnojiva aj postreku.
Zelení spojenci
Nájdete ich v záhrade neúrekom. Do blízkosti ovocných stromov sa osvedčili kapucínka, levanduľa, mäta i palina. Celkom prirodzene zasa obohacujú pôdu o dusík lupína, hrachor a facélia.
Na zdravý rast mnohých úžitkových druhov majú veľmi priaznivý vplyv nechtík, aksamietnica, bylinky ako tymian, oregáno, ligurček, kôpor, fenikel, saturejka, bazalka, pažítka a majorán. Sú ochraňujúce a navyše medonosné, čiže vyhľadávanou pochúťkou pre včely. Táto vlastnosť je veľmi dôležitá. Medonosné rastliny sú pre zdravie záhrady nevyhnutné, lebo kvalitná úroda je zabezpečená len dôkladným opelením. Prilákať včely, čmeliaky a motýlemôžete pestrou paletou vôní a farieb, a to aj na úžitkových záhonoch.
Okrem toho pomôžte opeľovačom aj inak. Nevýhodou najvýkonnejšieho z nich, tedavčely medonosnej, totiž je, že lieta len za pekného počasia. Preto vytvorte v záhrade prirodzené úkryty v podobe deravých pníkov, starých tehál či trstiny pre včely divé, ktoré vylietavajú aj za horšieho počasia. Vďaka tomu budete mať aj v rokoch, keď priveľa prší, aspoň čiastočnú záruku, že rastliny budú opelené.
Sem patria najmä lienky, ucholaky, dravé osičky, vážky, zlatoočky, žaby, hady, jašterice, vtáky, netopiere a ježe. Niektoré z nich na vás možno pôsobia odpudivo, keď im však vytvoríte úkryty v odľahlejších kútoch záhrady, nebudete s nimi prichádzať do kontaktu. Čo sa týka hadov, na Slovenku sa vyskytuje jedovatý len jeden, a to vretenica, ktorá však žije len vo vyšších nadmorských výškach, asi od 700 metrov nad morom, bežne sa teda stretneme hlavne s užovkou.
Mnohým užitočným živočíchom však musíte vytvoriť vhodné podmienky. Vážky či žaby, ktoré požierajú komáre a iný nepríjemný hmyz, vyžadujú aspoň malé pritienené jazierko. Naopak, hady a jašterice požierajúce rôzne hlodavce a hmyz, vyžadujú zasa kamenné stanovište na výslní, aby sa mohli vyhrievať. Pre vtáky a netopiere požierajúce hmyz, zasa rozmiestnime špeciálne búdky na hniezdenie a kŕmidlá počas zimného obdobia. Prirodzený úkryt im poskytujú živé ploty.Ježom postačí kôpka starých konárov v rohu záhrady.
EKOzáhrada má svoje zákonitosti: Ak ich počúvnete, máte vyhraté
25.8.202022:00
Existujú dva prístupy k starostlivosti o záhradu. Jeden sa snaží choroby a škodce bez váhania okamžite zlikvidovať, druhý spočíva v pochopení prírodných zákonov, aby boli škodlivé činitele pod kontrolou.
V prírodných záhradách, ktoré sú ošetrované ekologicky, využívajte poznatky o vzájomne prepojených vzťahoch medzi rastlinami, hubami a živočíchmi. Vďaka ním dokážete udržiavať takzvanú dynamickú rovnováhu. Záhrada však nie je čisto prírodný systém, preto je niekedy nevyhnutný aj zásah človeka, aby sa obnovila harmónia.
Základom zdravej záhrady je výživná pôda a správne vysadenie rastlín podľa ich nárokov. Pri výsadbe, či už trvaliek, letničiek alebo zeleniny je však veľmi dôležitým predpokladom dobrého vývinu rastliny jej zdravie v momente vysádzania. Nakupujte preto len rastliny silné, s dobrým koreňovým systémom. Podobne aj pri vysievaní, najmä väčších semien, uprednostnite už na pohľad tie najkvalitnejšie. Navyše nezabúdajte, že najmä prešľachtené druhy, odrody F1 a druhy z iných zemepisných šírok môžu počas rastu vyžadovať zvýšenú starostlivosť, minerálne hnojivá či dokonca chemické postreky.
Záhrada nemusí byť len o trvalkových záhonoch, ihličnatých drevinách a anglickom trávniku. Pestujte aj ovocie, zeleninu.
V prírodnej záhrade preto používajte prednostne druhy pôvodné, teda prirodzene rastúce v Európe. Aj to však s ohľadom na ich pôvodné prostredie, čiže nesaďte napríklad smrek do záhrady na južnom Slovensku. Existuje aj možnosť kúpiť semená nešľachtených druhov, napríklad plody divých rajčiakov nenapáda pleseň, pritom sú ich drobné plody úžasne sladké, vydržia rásť až do mrazov a sú samovýsevné. Pri okrasných rastlinách, ako sú ruže, môžete uprednostniť polodivé variety alebo botanické „prírodné“, ktoré síce možno nemajú až taký plný kvet, ale nie sú náchylné na choroby a vošky.
Boj proti burinám
Predovšetkým, v prírodnej záhrade niečo ako burina neexistuje. Z pohľadu záhradára tie najnepríjemnejšie buriny sú totiž druhy s najväčším liečivým účinkom, teda pŕhľava, praslička, pýr, harmanček, podbeľ, zádušník brečtanový či lastovičník.
Tiež sú to často jedlé druhy, ktorými si môžete spestriť jedálny lístok, napríklad čakanka, loboda záhradná, púpava, sedmokráska, fialka, kozia noha, či spomínaná pŕhľava. Aj preto by ste v prírodnej záhrade nemali používať chemické postreky.Dôležité je rastliny udržať pod kontrolou, nie ich úplne zlikvidovať. Ako na to? Šikovným riešením je kobercové nastielanie, čo znamená trvalé prikrytie pôdy počas jedného až dvoch rokov materiálom, ktorý prepúšťa vodu, ale nie svetlo.
Pŕhľava je vhodná na výrobu domáceho hnojiva aj postreku.
Zelení spojenci
Nájdete ich v záhrade neúrekom. Do blízkosti ovocných stromov sa osvedčili kapucínka, levanduľa, mäta i palina. Celkom prirodzene zasa obohacujú pôdu o dusík lupína, hrachor a facélia.
Na zdravý rast mnohých úžitkových druhov majú veľmi priaznivý vplyv nechtík, aksamietnica, bylinky ako tymian, oregáno, ligurček, kôpor, fenikel, saturejka, bazalka, pažítka a majorán. Sú ochraňujúce a navyše medonosné, čiže vyhľadávanou pochúťkou pre včely. Táto vlastnosť je veľmi dôležitá. Medonosné rastliny sú pre zdravie záhrady nevyhnutné, lebo kvalitná úroda je zabezpečená len dôkladným opelením. Prilákať včely, čmeliaky a motýlemôžete pestrou paletou vôní a farieb, a to aj na úžitkových záhonoch.
Okrem toho pomôžte opeľovačom aj inak. Nevýhodou najvýkonnejšieho z nich, tedavčely medonosnej, totiž je, že lieta len za pekného počasia. Preto vytvorte v záhrade prirodzené úkryty v podobe deravých pníkov, starých tehál či trstiny pre včely divé, ktoré vylietavajú aj za horšieho počasia. Vďaka tomu budete mať aj v rokoch, keď priveľa prší, aspoň čiastočnú záruku, že rastliny budú opelené.
Sem patria najmä lienky, ucholaky, dravé osičky, vážky, zlatoočky, žaby, hady, jašterice, vtáky, netopiere a ježe. Niektoré z nich na vás možno pôsobia odpudivo, keď im však vytvoríte úkryty v odľahlejších kútoch záhrady, nebudete s nimi prichádzať do kontaktu. Čo sa týka hadov, na Slovenku sa vyskytuje jedovatý len jeden, a to vretenica, ktorá však žije len vo vyšších nadmorských výškach, asi od 700 metrov nad morom, bežne sa teda stretneme hlavne s užovkou.
Mnohým užitočným živočíchom však musíte vytvoriť vhodné podmienky. Vážky či žaby, ktoré požierajú komáre a iný nepríjemný hmyz, vyžadujú aspoň malé pritienené jazierko. Naopak, hady a jašterice požierajúce rôzne hlodavce a hmyz, vyžadujú zasa kamenné stanovište na výslní, aby sa mohli vyhrievať. Pre vtáky a netopiere požierajúce hmyz, zasa rozmiestnime špeciálne búdky na hniezdenie a kŕmidlá počas zimného obdobia. Prirodzený úkryt im poskytujú živé ploty.Ježom postačí kôpka starých konárov v rohu záhrady.
EKOzáhrada má svoje zákonitosti: Ak ich počúvnete, máte vyhraté
25.8.202022:00
Existujú dva prístupy k starostlivosti o záhradu. Jeden sa snaží choroby a škodce bez váhania okamžite zlikvidovať, druhý spočíva v pochopení prírodných zákonov, aby boli škodlivé činitele pod kontrolou.
V prírodných záhradách, ktoré sú ošetrované ekologicky, využívajte poznatky o vzájomne prepojených vzťahoch medzi rastlinami, hubami a živočíchmi. Vďaka ním dokážete udržiavať takzvanú dynamickú rovnováhu. Záhrada však nie je čisto prírodný systém, preto je niekedy nevyhnutný aj zásah človeka, aby sa obnovila harmónia.
Základom zdravej záhrady je výživná pôda a správne vysadenie rastlín podľa ich nárokov. Pri výsadbe, či už trvaliek, letničiek alebo zeleniny je však veľmi dôležitým predpokladom dobrého vývinu rastliny jej zdravie v momente vysádzania. Nakupujte preto len rastliny silné, s dobrým koreňovým systémom. Podobne aj pri vysievaní, najmä väčších semien, uprednostnite už na pohľad tie najkvalitnejšie. Navyše nezabúdajte, že najmä prešľachtené druhy, odrody F1 a druhy z iných zemepisných šírok môžu počas rastu vyžadovať zvýšenú starostlivosť, minerálne hnojivá či dokonca chemické postreky.
Záhrada nemusí byť len o trvalkových záhonoch, ihličnatých drevinách a anglickom trávniku. Pestujte aj ovocie, zeleninu.
V prírodnej záhrade preto používajte prednostne druhy pôvodné, teda prirodzene rastúce v Európe. Aj to však s ohľadom na ich pôvodné prostredie, čiže nesaďte napríklad smrek do záhrady na južnom Slovensku. Existuje aj možnosť kúpiť semená nešľachtených druhov, napríklad plody divých rajčiakov nenapáda pleseň, pritom sú ich drobné plody úžasne sladké, vydržia rásť až do mrazov a sú samovýsevné. Pri okrasných rastlinách, ako sú ruže, môžete uprednostniť polodivé variety alebo botanické „prírodné“, ktoré síce možno nemajú až taký plný kvet, ale nie sú náchylné na choroby a vošky.
Boj proti burinám
Predovšetkým, v prírodnej záhrade niečo ako burina neexistuje. Z pohľadu záhradára tie najnepríjemnejšie buriny sú totiž druhy s najväčším liečivým účinkom, teda pŕhľava, praslička, pýr, harmanček, podbeľ, zádušník brečtanový či lastovičník.
Tiež sú to často jedlé druhy, ktorými si môžete spestriť jedálny lístok, napríklad čakanka, loboda záhradná, púpava, sedmokráska, fialka, kozia noha, či spomínaná pŕhľava. Aj preto by ste v prírodnej záhrade nemali používať chemické postreky.Dôležité je rastliny udržať pod kontrolou, nie ich úplne zlikvidovať. Ako na to? Šikovným riešením je kobercové nastielanie, čo znamená trvalé prikrytie pôdy počas jedného až dvoch rokov materiálom, ktorý prepúšťa vodu, ale nie svetlo.
Pŕhľava je vhodná na výrobu domáceho hnojiva aj postreku.
Zelení spojenci
Nájdete ich v záhrade neúrekom. Do blízkosti ovocných stromov sa osvedčili kapucínka, levanduľa, mäta i palina. Celkom prirodzene zasa obohacujú pôdu o dusík lupína, hrachor a facélia.
Na zdravý rast mnohých úžitkových druhov majú veľmi priaznivý vplyv nechtík, aksamietnica, bylinky ako tymian, oregáno, ligurček, kôpor, fenikel, saturejka, bazalka, pažítka a majorán. Sú ochraňujúce a navyše medonosné, čiže vyhľadávanou pochúťkou pre včely. Táto vlastnosť je veľmi dôležitá. Medonosné rastliny sú pre zdravie záhrady nevyhnutné, lebo kvalitná úroda je zabezpečená len dôkladným opelením. Prilákať včely, čmeliaky a motýlemôžete pestrou paletou vôní a farieb, a to aj na úžitkových záhonoch.
Okrem toho pomôžte opeľovačom aj inak. Nevýhodou najvýkonnejšieho z nich, tedavčely medonosnej, totiž je, že lieta len za pekného počasia. Preto vytvorte v záhrade prirodzené úkryty v podobe deravých pníkov, starých tehál či trstiny pre včely divé, ktoré vylietavajú aj za horšieho počasia. Vďaka tomu budete mať aj v rokoch, keď priveľa prší, aspoň čiastočnú záruku, že rastliny budú opelené.
Sem patria najmä lienky, ucholaky, dravé osičky, vážky, zlatoočky, žaby, hady, jašterice, vtáky, netopiere a ježe. Niektoré z nich na vás možno pôsobia odpudivo, keď im však vytvoríte úkryty v odľahlejších kútoch záhrady, nebudete s nimi prichádzať do kontaktu. Čo sa týka hadov, na Slovenku sa vyskytuje jedovatý len jeden, a to vretenica, ktorá však žije len vo vyšších nadmorských výškach, asi od 700 metrov nad morom, bežne sa teda stretneme hlavne s užovkou.
Mnohým užitočným živočíchom však musíte vytvoriť vhodné podmienky. Vážky či žaby, ktoré požierajú komáre a iný nepríjemný hmyz, vyžadujú aspoň malé pritienené jazierko. Naopak, hady a jašterice požierajúce rôzne hlodavce a hmyz, vyžadujú zasa kamenné stanovište na výslní, aby sa mohli vyhrievať. Pre vtáky a netopiere požierajúce hmyz, zasa rozmiestnime špeciálne búdky na hniezdenie a kŕmidlá počas zimného obdobia. Prirodzený úkryt im poskytujú živé ploty.Ježom postačí kôpka starých konárov v rohu záhrady.
