Danka Ačová

Jašterice patria medzi studenokrvné organizmy a obyčajne obývajú slnečné stráne, na ktorých sa vyhrievajú, a tak získavajú energiu. V nižších nadmorských výškach sa môžu vyskytovať aj vo vlhších, ale teplejších lokalitách, v chladnejších oblastiach však žijú iba na výslnných a suchých miestach. Jašterice bývajú aktívne od jari do jesene, keď niekoľko dní po sebe teplota v noci neklesá pod bod mrazu a cez deň vystúpi približne na 11 – 12 °C. Živia sa hmyzom a pavúkmi – považujú sa za užitočné živočíchy, preto sú chránené.

Ak si chcete dopriať pohľad na tieto plaché živočíchy vo svojej záhrade, mali by ste im vytvoriť také prostredie, aké im vyhovuje; postaviť suché múriky, nasypať kopu kameňov či ponechať pás neobrobenej pôdy popri plote. Zaujímavé je napríklad sledovať zápas dvoch samčekov v nádhernom svadobnom šate, ktorí bojujú o samičku.

Patrí k našim najväčším a najkrajším jaštericiam. Dorastá do dĺžky 40 cm.  Zafarbenie býva rozličné, najčastejšie sú to rôzne kombinácie zelenej a hnedej farby. Na chrbte a po bokoch má tmavšie pásy, medzi ktorými sú niekedy svetlejšie škvrny.

Žije takmer na celom území Slovenska. Od iných druhov ju rozlíšite podľa širšieho pásu na chrbte, ktorý tvorí desať predĺžených radov šupín. Jej celková dĺžka aj s chvostom dosahuje okolo 20 cm.

Má nápadne plochú a zašpicatenú hlavu, dlhý tenký chvost a dlhé nohy. Zvrchu je svetlo až červenohnedá s tmavými škvrnami a tmavým sieťovaním. Dospelé jedince majú na bokoch modré škvrnky. Staršie samce majú brucho tehlovočervenej farby.

Patrí medzi naše najotužilejšie jašterice. Na rozdiel od ostatných druhov neznáša vajíčka, ale rodí živé mláďatá. Telo je zväčša bridlicovohnedé, s tmavými pozdĺžnymi pásikmi na chrbte a bokoch. Spodná časť  býva modrosivá, jemne žltá, prípadne červená.

Jašterica zelená, obyčajná, múrová, živorodá: Viete ich rozoznať?

Výber pre vás