Granátové JABLKÁ z vlastnej záhrady: Všetko o pestovaní GRANÁTOVNÍKA

Granátovník púnsky (Punica granatum) pôvodne pochádza z malého ostrova Sokotra pri pobreží Somálska, kde bol endemitom, a odtadiaľ sa postupne rozšíril do celého Stredomoria. Traduje sa, že strom poznania bol práve granátovník a že zakázané biblické jablko prvého hriechu ľudstva bolo v skutočnosti jablko granátové. Niet sa čomu čudovať, sladkokyslej chuti šťavnatých plodov je rozhodne ťažké odolať.

Granátovníky nemusíte obdivovať iba na dovolenke v subtropických krajinách, vďaka globálnym zmenám ich možno pestovať aj u nás. Tieto opadavé kry alebo nižšie stromy dorastajú do výšky 2 až 5 metrov a od začiatku leta pútajú pozornosť veľkými nápadnými červenými alebo oranžovými kvetmi. Hustú korunu tvoria tŕnité konáriky a jednoduché lesklé listy. Kvety sú samoopelivé, ale opeľuje ich aj hmyz. Po opelení sa začnú tvoriť guľaté plody, ktoré dozrievajú po šiestich až siedmich mesiacoch. Granátovník miluje horúce letá a mierne zimy, vplyvom chladnejšieho vzduchu u nás plody nemusia dozrieť a skôr sa uplatní ako okrasná drevina.

Hlavne v prvých rokoch je vhodné granátovník pestovať ako prenosnú rastlinu v črepníku. Počas leta ho umiestnite na polotienisté miesto, staršie rastliny na plné slnko, znesú vysoké teploty či občasné sucho. Bez zimného odpočinku neskoro kvitne a zle pučí, preto sa na zimu schováva do miestnosti s teplotou od -5 do 8 °C. Keďže je to opadavý druh, so zimnou zálievkou si nemusíte robiť starosti. Na jar pred pučaním ho presaďte do trochu väčšieho črepníka a zrežte zahusťujúce a choré výhonky. Doprajte mu výživnú, ľahkú a priepustnú zeminu s neutrálnym alebo so slabo zásaditým pH. Najvhodnejšia je zmes kompostu, rašeliny a piesku, na dno črepníka nezabudnite dať drenáž. Počas sezóny ho radšej zalievajte pravidelne menším množstvom vody, pričom ho môžete dva – až trikrát prihnojiť kombinovaným hnojivom. Granátovníky sú odolné proti chorobám i škodcom, iba pri zimovaní v krytom priestore sa môžu objaviť roztoče alebo vošky.

Ako granátovník pestovať v záhrade? Čítajte na ďalšej strane! >>>

V južnejších oblastiach môžete staršie exempláre vysadiť na teplé stanovište s dostatkom slnka a chránené pred severným vetrom. Vyberajte odolnejšie mrazuvzdorné odrody, ktoré dobre znášajú pokles zimných teplôt do -15°C a zároveň pučia neskôr pre ohrozenie neskorými jarnými mrazíkmi. Granátovníkom sa darí na hlbokých hlinitých pôdach s dostatkom organickej hmoty a priepustným, dobre odvodneným podložím. V prvých rokoch im zabezpečte zimnú ochranu, pôdu v bezprostrednom okolí nasteľte čečinou, kmeň obaľte jutovinou a priebežne z koruny striasajte sneh. Ak dôjde k premrznutiu nad­zemnej časti, nemusíte sa báť, granátovníky nie sú štepené na podpníku (pravokorenné) a na jar vyženú nové výhonky. Počas jari im doprajte doplnkovú závlahu, čo urýchli nástup do vegetácie, podporí kvitnutie a následne i vývoj plodov.

V predjarí, ešte pred pučaním, je dôležité granátovník zrezať tak, aby boli všetky konáre dobre oslnené. Dreviny môžete pestovať v tvare riedkeho kra, steny alebo vo forme stromu s nízkym kmeňom s tromi až so štyrmi kostrovými konármi. Najskôr odstráňte koreňové výmladky, zahusťujúce a choré výhonky. Kostrové konáre skracujete na vonkajšie očko, čo zabezpečí otváranie koruny a oslnenie všetkých konárov. Pri reze sa vyhnite odstráneniu plodonosných čapíkov, ktoré prinášajú úrodu 3 až 4 roky. Ak granátovník pestujete na kmienku, korunku režte do guľatého tvaru.

Vlastný granátovník zo semienok kupovaných plodov síce dopestujete, ale úrody sa nedočkáte vôbec alebo po veľmi dlhom čase. Jednoduchšie je rozmnožovanie odrezkami, keď si rastliny zachovávajú vlastnosti materských rastlín a rodiť môžu skoro, už v treťom roku. Z jednoročných drevnatých výhonkov vyberajte odrezky dlhé asi 15 cm. Odstráňte listy až po vrchný pár, spodnú časť ošetríte stimulátorom rastu, vysaďte do substrátu na výsev a množenie a nádoby umiestnite na teplé a tmavé miesto. Ďalšou možnosťou je využiť vzdušné potápanie alebo presadiť výmladky na nové stanovište.