Reklama

Hnojenie mirnix-dirnix sa nemusí vždy vyplatiť! Veľa zeleniny, no na úkor kvality

Čoraz väčšiu popularitu si získavajú šaláty pestované systémom „baby leaf“. Nečakáte, kým šalát vytvorí hlávky, ale zberáte mladé listy.

Zdroj: www.dobrasemena.cz

Reklama

Dusičnany v zelenine sú prirodzenou súčasťou rastlín, no ich nadmerný obsah môže predstavovať zdravotné riziko, najmä pre malé deti. Ich množstvo ovplyvňuje spôsob pestovania a nedostatok svetla. Správnou starostlivosťou a dodržiavaním pestovateľských zásad je možné ich obsah výrazne znížiť.

Dusičnany v domácej zelenine nepredstavujú väčšie riziko, pokiaľ sa zelenina pestuje správne a s dodržiavaním základných zásad starostlivosti. Sú prirodzenou súčasťou rastlín, no ich nadmerný obsah môže predstavovať zdravotné riziko, najmä pre malé deti. Množstvo dusičnanov ovplyvňuje spôsob pestovania a nedostatok svetla.

Obsah dusičnanov sa mení

Dusičnany sa v rastlinách hromadia vtedy, ak sa nepremenia na bielkoviny, ale zostanú voľné. V takom prípade sa môžu meniť na dusitany, ktoré sú pre ľudský organizmus škodlivé a pre dojčatá až toxické, pričom môžu spôsobiť nedostatok kyslíka v krvi. Dlhodobý vysoký príjem je spájaný aj so zvýšeným rizikom nádorových ochorení. Obsah dusičnanov v zelenine sa však mení – najvyšší je na začiatku rastu, postupne klesá a najnižšiu úroveň dosahuje pri botanickej zrelosti.

Nedostatok svetla má výrazný vplyv na kumuláciu dusičnanov, najmä v rýchlenej jarnej zelenine, čo môže ovplyvniť jej kvalitu, ale aj bezpečnosť. Priebeh fotosyntézy je závislý na slnečnom žiarení. Ak je prirodzeného svetla málo, fotosyntetická aktivita sa znižuje a rastlina produkuje menej sacharidov, čo vedie k nerovnováhe medzi prijatým dusíkom, vrátane dusičnanov, a schopnosťou rastliny ho efektívne využiť.

Dusičnany sú prirodzenou súčasťou prostredia – nachádzajú sa v pôde, vode aj v rastlinách. V nízkych množstvách nie sú pre zdravého dospelého človeka nebezpečné, no ich nadmerný príjem môže ohroziť najmä malé deti.

— Záhradkár

Ak sa dusičnany prijaté rastlinou nedostatočne spracujú a rastlina ich nevyužije na tvorbu bielkovín, zostanú voľné. Tieto voľné dusičnany sa môžu meniť na dusitany, ktoré sa viažu na železo v krvi a vytvárajú stabilnú väzbu, čím bránia naviazaniu kyslíka. Tento proces predstavuje nebezpečenstvo, najmä pre deti, a v prípade dojčiat môže viesť až k uduseniu. Okrem toho, dlhodobý vysoký príjem dusičnanov je spájaný so zvýšeným rizikom nádorových ochorení. Obsah dusičnanov v pestovanej zelenine sa však počas jej vývinu mení. Na začiatku rastu je ich koncentrácia najvyššia, v priebehu vegetácie klesá a najnižšie hodnoty dosahuje v čase botanickej zrelosti.

Zdroj: Tibor SOMOGYI

Dusičnany sa v rastlinách rozkladajú nerovnomerne – najviac sa ich hromadí vo vegetatívnych častiach, ako sú listy, stonky, korene a hlúby. Generatívne orgány, teda kvety, plody a semená, ich obsahujú menej. Z toho vyplýva, že vyššie množstvo dusičnanov nájdeme najmä v koreňovej, listovej a hlúbovej zelenine. Napríklad v mrkve, petržlene a paštrnáku sa ich najviac koncentruje vo vrchnej časti koreňa pod listami, v jeho spodnom hrote a v stržni.

Aby sa predišlo kumulácii dusičnanov, je dôležité zabezpečiť dostatočné osvetlenie počas rastu. Pri pestovaní v skleníkoch alebo interiéroch sa odporúča používať doplnkové osvetlenie, avšak v domácich podmienkach je to skôr výnimka. Lacnejším a účinným spôsobom je zvoliť vhodný spon, ktorý umožní rastlinám dostatok svetla.

Hnojte s rozumom

Riziko nadmerného výskytu dusičnanov môžete znížiť, ak budete zeleninu pestovať vonku na hriadkach, keď sú už vhodné svetelné podmienky, a zároveň dodržíte zásady hnojenia. Ak rastliny potrebujú doplniť živiny, dusíkaté hnojivá aplikujte počas intenzívneho vývinu a rastu zeleniny. Na konci vegetácie, keď pletivá vyzrievajú, už dusíkom nehnojte.
Potrebnú dávku dusíka na prihnojenie rozdeľte na viacero dávok s časovým odstupom. Dôležitá je aj forma výživy – amoniakálna alebo dusičnanová. Odporúčaný pomer medzi nimi je 1 : 1. Rovnakú pozornosť venujte aj závlahovému režimu a načasovaniu zberu úrody. Obsah dusičnanov v zelenine sa počas dňa mení a popoludní a večer je ich prirodzene menej. Zárukou zdraviu neškodnej zeleniny je tiež kvalitná pôda s dostatočným obsahom humusu, hnojená predovšetkým vyzretým kompostom alebo iným organickým zdrojom živín.

Počuli ste už náš podcast? V každej epizóde vám prezradíme praktické tipy do záhrady a poskytneme zaujímavé rozhovory s odborníkmi.

Vyberáme pre vás niečo PLUS

Autor článku

Vyštudovala som Záhradníctvo na Slovenskej Poľnohospodárskej Univerzite, kde som sa priučila technológii pestovania ovocia, kvetov, zeleniny aj viniča. Lásku k prírode som dostala do vienka od mojich príbuzných, ktorí inklinovali k pestovaniu rastlín a výrobe vína. Po štúdiu moja cesta viedla do redakcie časopisu Záhradkár, kde sa snažím neustále prinášať zaujímavé záhradkárske témy, ktorými žijem aj v súkromí.