Hnojenie mirnix-dirnix sa nemusí vždy vyplatiť! Veľa zeleniny, no na úkor kvality
19. 2. 2025, 8:00

Zdroj: www.dobrasemena.cz
Dusičnany v zelenine sú prirodzenou súčasťou rastlín, no ich nadmerný obsah môže predstavovať zdravotné riziko, najmä pre malé deti. Ich množstvo ovplyvňuje spôsob pestovania a nedostatok svetla. Správnou starostlivosťou a dodržiavaním pestovateľských zásad je možné ich obsah výrazne znížiť.
Zdroj: Kaufland
Zdroj: www.dobrasemena.cz
Zdroj: Shutterstock
Galéria k článku
Dusičnany v domácej zelenine nepredstavujú väčšie riziko, pokiaľ sa zelenina pestuje správne a s dodržiavaním základných zásad starostlivosti. Sú prirodzenou súčasťou rastlín, no ich nadmerný obsah môže predstavovať zdravotné riziko, najmä pre malé deti. Množstvo dusičnanov ovplyvňuje spôsob pestovania a nedostatok svetla.
Obsah dusičnanov sa mení
Nedostatok svetla má výrazný vplyv na kumuláciu dusičnanov, najmä v rýchlenej jarnej zelenine, čo môže ovplyvniť jej kvalitu, ale aj bezpečnosť. Priebeh fotosyntézy je závislý na slnečnom žiarení. Ak je prirodzeného svetla málo, fotosyntetická aktivita sa znižuje a rastlina produkuje menej sacharidov, čo vedie k nerovnováhe medzi prijatým dusíkom, vrátane dusičnanov, a schopnosťou rastliny ho efektívne využiť.
Dusičnany sú prirodzenou súčasťou prostredia – nachádzajú sa v pôde, vode aj v rastlinách. V nízkych množstvách nie sú pre zdravého dospelého človeka nebezpečné, no ich nadmerný príjem môže ohroziť najmä malé deti.
Ak sa dusičnany prijaté rastlinou nedostatočne spracujú a rastlina ich nevyužije na tvorbu bielkovín, zostanú voľné. Tieto voľné dusičnany sa môžu meniť na dusitany, ktoré sa viažu na železo v krvi a vytvárajú stabilnú väzbu, čím bránia naviazaniu kyslíka. Tento proces predstavuje nebezpečenstvo, najmä pre deti, a v prípade dojčiat môže viesť až k uduseniu. Okrem toho, dlhodobý vysoký príjem dusičnanov je spájaný so zvýšeným rizikom nádorových ochorení. Obsah dusičnanov v pestovanej zelenine sa však počas jej vývinu mení. Na začiatku rastu je ich koncentrácia najvyššia, v priebehu vegetácie klesá a najnižšie hodnoty dosahuje v čase botanickej zrelosti.
Zdroj: Tibor SOMOGYI
Dusičnany sa v rastlinách rozkladajú nerovnomerne – najviac sa ich hromadí vo vegetatívnych častiach, ako sú listy, stonky, korene a hlúby. Generatívne orgány, teda kvety, plody a semená, ich obsahujú menej. Z toho vyplýva, že vyššie množstvo dusičnanov nájdeme najmä v koreňovej, listovej a hlúbovej zelenine. Napríklad v mrkve, petržlene a paštrnáku sa ich najviac koncentruje vo vrchnej časti koreňa pod listami, v jeho spodnom hrote a v stržni.
Aby sa predišlo kumulácii dusičnanov, je dôležité zabezpečiť dostatočné osvetlenie počas rastu. Pri pestovaní v skleníkoch alebo interiéroch sa odporúča používať doplnkové osvetlenie, avšak v domácich podmienkach je to skôr výnimka. Lacnejším a účinným spôsobom je zvoliť vhodný spon, ktorý umožní rastlinám dostatok svetla.
Hnojte s rozumom
Riziko nadmerného výskytu dusičnanov môžete znížiť, ak budete zeleninu pestovať vonku na hriadkach, keď sú už vhodné svetelné podmienky, a zároveň dodržíte zásady hnojenia. Ak rastliny potrebujú doplniť živiny, dusíkaté hnojivá aplikujte počas intenzívneho vývinu a rastu zeleniny. Na konci vegetácie, keď pletivá vyzrievajú, už dusíkom nehnojte.
Potrebnú dávku dusíka na prihnojenie rozdeľte na viacero dávok s časovým odstupom. Dôležitá je aj forma výživy – amoniakálna alebo dusičnanová. Odporúčaný pomer medzi nimi je 1 : 1. Rovnakú pozornosť venujte aj závlahovému režimu a načasovaniu zberu úrody. Obsah dusičnanov v zelenine sa počas dňa mení a popoludní a večer je ich prirodzene menej. Zárukou zdraviu neškodnej zeleniny je tiež kvalitná pôda s dostatočným obsahom humusu, hnojená predovšetkým vyzretým kompostom alebo iným organickým zdrojom živín.
Počuli ste už náš podcast? V každej epizóde vám prezradíme praktické tipy do záhrady a poskytneme zaujímavé rozhovory s odborníkmi.