Reklama

Pred sto rokmi nepoznali chemickú ochranu! Hričovský vie, čo robili naši predkovia inak

Na snímke je Dr.h.c. Prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc.,významný slovenský pomológ, profesor v odbore špeciálna rastlinná výroba na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, odborník v odbore ovocinárstvo a záhradníctvo

Zdroj: JÚLIUS DUBRAVAY

Reklama

Uznávaný odborník Dr.h.c. prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc. (92), už roky motivuje záhradkárov, aby sa snažili dopestovať si vlastné ovocie. Je zástancom starších odrôd a vzhľadom na to, že výsadieb starých pôvodných ovocných stromov je čoraz menej, adresoval mladým ľuďom vzácnu radu.

S azda najznámejším slovenským ovocinárom sme sa stretli v jeho záhradke. Zaujímalo nás, či vidí nejaké rozdiely v tom, aké boli trendy v pestovaní ovocia kedysi a aké sú dnes. "Vtedy sa pestovali stromy najmä na bujne rastúcich podpníkoch, ako sú jabloň plánka alebo hruška plánka, ktoré sa dožívali 100 až 120 rokov. Tak by som mohol hovoriť o ďalších a ďalších druhoch," spomína 92-ročný profesor. "Boli to staré odrody, ktoré sa vyznačovali vysokou odolnosťou proti chorobám. Naši ľudia v tom čase, pred sto rokmi, nepoznali, čo je to chemická ochrana," dodáva.

Bol by som rád, keby sme dali také odporúčanie mladým generáciám, aby nezabúdali ani na staré odrody, ktoré boli vzácne.

— I. Hričovský

Prím hrajú rezistentné odrody

V súčasnosti, keď mnohí už neradi používajú chemickú ochranu a do popredia sa dostáva ekologické pestovanie a túžba po biojablkách, vám odporúčame siahnuť po rezistentných odrodách proti chrastavosti či odrodách menej citlivých proti múčnatke jabloňovej. Vyberajte z odrôd ‘Angold’, ‘Jarka’, ‘Topaz’, ‘Gold Star’.

 

Ak ste však zabrdli do prírodného či permakultúrneho pestovania, určite sa porozhliadnite po starých pôvodných odrodách, ktoré sú nielen odolné proti chorobám a škodcom, ale poskytujú aj vysokú úrodu a zapadnú do miestnej krajiny. Známe sú odrody ‘Boskoopské’ či ‘Hontianske’.

 

Z hrušiek odolných proti chrastavitosti stoja za zmienku odrody ‘Dronardova’, ‘Nelisova zimná’, ‘Špinka’, ‘Konferencia’, ‘Diana’, ‘Beta’. Ak túžite po čerešni, vrtivka čerešňová nenapadne odrody ‘Karešova’ a ‘Gaštanka’.

 

Slivky odporúčame tolerantné (‘Čačanská lepotica’) či rezistentné (‘Jojo’). Z marhúľ stoja za zmienku najmä odrody ‘Veselka’, ‘Veharda’, ‘Veľkopavlovická’ a z broskýň ‘Redhaven’, ‘Flamingo’, ‘Cresthaven’.

Autor článku

Žurnalistika je mojou srdcovou záležitosťou. Máme to v rodine. Do redakcie ma otec prvýkrát vzal keď som mala päť a už vtedy mi bolo jasné, že zostanem.