Jablká ako od Pipi Dlhej Pančuchy? Skoncujte s úrodou s nechceným make-upom

Vápnik je v pôde málo pohyblivý, pre rast ho potrebujú listy aj plody, ktoré medzi sebou v jeho príjme súťažia. Príjem vápnika plodmi ovplyvňuje sucho. Stromom spôsobuje stres, v dôsledku ktorého sa z plodov premiestňuje späť do listov a plody trpia jeho nedostatočnou hladinou. Tento stav rieši doplnenie živiny prostredníctvom postrekov na listy aj na plody, ktorým pomáha aj máčanie v prípravku s obsahom vápnika. A hoci jeho dopĺňanie do pôdy pri zistenom deficite v listoch a plodoch nemá vysokú úspešnosť, nedostatok tohto prvku v pôde netreba zanedbať a vápnenie si dôkladne naplánovať.

Analýza listov jabloní často ukazuje potrebu zvýšenia hladiny vápnika (Ca). Nízky obsah tohto prvku v plodoch spôsobuje niekoľko porúch, z ktorých hlavné sú horká kôstka, pehovitosť a zlé skladovanie. Jablká ho nevedia účinne získavať z pôdy a nie sú obzvlášť účinné pri prenose Ca z koreňov do listov a plodov. Počas stresu zo sucha sa voda obsahujúca vápnik môže premiestňovať z plodov späť do listov, čím sa znižuje jeho obsah v plodoch. Z tohto dôvodu sa na zvýšenie obsahu v plodoch bežne používajú listové postreky, priame postrekovanie plodov a máčanie jabĺk. Pôdne aplikácie na plodiny so zisteným nízkym obsahom Ca v listoch alebo plodoch nemajú veľkú úspešnosť, pestovatelia by však mali prijať potrebné opatrenia na odstránenie nedostatku vápnika v pôde a pridať vápno do kyslých pôd, pretože to ovplyvňuje aj ďalšie aspekty správnej výživy a rastu plodín.

Listové aplikácie sú síce účinné, ale nenahrádzajú správne vápnenie pôdy. Kyslé pôdy zhoršujú problémy s vápnikom a inými živinami, a preto je správne vápnenie nevyhnutné. Normálne rozpätie na listoch je od jedného do dvoch percent, no hodnoty nad 1,5 percenta sú vo všeobecnosti potrebné na minimalizáciu problémov s jeho nízkym obsahom v plodoch. Korene jabloní zle absorbujú vápnik z pôdy. Tento problém sa ešte znásobuje vplyvom akýchkoľvek vonkajších faktorov, ktoré môžu narušiť dostupnosť tejto živiny, ako napríklad nízka hladina v pôde, nízke pH pôdy či vysoká hladina konkurenčných katiónov, ako sú K+,Mg2+ a NH4+.

Vápnik absorbovaný koreňmi sa veľmi pomaly presúva cez stromy do plodov. Zdá sa, že trvá dva až štyri roky, kým sa dostane z koreňovej špičky do plodov, v závislosti od veľkosti stromu. Najrýchlejšie sa dostáva priamo na povrch plodov. Medzi vegetačnými časťami a plodmi existuje intenzívna konkurencia o dostupný vápnik v strome, pričom zelené časti sú silnejším konkurentom. Všetko, čo stimuluje rast výhonkov a listov, pôsobí proti dostatočnej hladine vápnika v plodoch. Zjavný nárast nedostatku tohto prvku v posledných rokoch je pravdepodobne výsledkom snahy pestovateľov zvýšiť produktivitu sadu. Vyššie úrody a skoršia produkcia z nových stromov vyžadujú vyššie programy rodivosti, čo má za následok intenzívnejší rast listov a menej vápnika dostupného pre plody.

Kým plod dosiahne veľkosť 50 g (priemer plodu 25 až 30 mm), vyše 50 percent potrebného vápnika je už v ňom obsiahnutých. Preto je dôležité, aby pôdna aplikácia bola vykonaná pred týmto štádiom. V neskorších fázach vývoja je vápnik premiestňovaný k transpiračným orgánom – listom. Keďže je imobilný a nedochádza k spätnému transportu k plodom, jeho obsah sa znižuje so zvyšovaním veľkosti plodov. Jediným spôsobom doplňovania v tomto období je listová aplikácia. Hlavným cieľom by malo byť zabezpečenie obsahu živiny pri zbere plodov na úrovni 5 mg/100 g čerstvej hmotnosti. Táto hodnota zaručuje vysoký skladový potenciál a minimálne straty v priebehu skladovania. Náchylnosť na choroby je odrodová vlastnosť. Stromy s veľkou násadou plodov mávajú nižší obsah v plodoch, pretože dochádza ku konkurenčnému boju o dostupný vápnik. Rovnako by však mohli stromy s malou násadou trpieť problémami pre zriedenie obsahu vápnika, pretože plody sú veľké. Preto rovnováha medzi počtom plodov na strome a ich veľkosťou je veľmi dôležitá. Pôdna aplikácia dusičnanu vápenatého na jar zvyšuje úrodu (viac ako v prípade dusičnanu amónneho) a zároveň dodáva vápnik rastúcim plodom.

V rámci listovej aplikácie sa odporúčajú dve generické hnojivá, ktoré sa bežne používajú na listovú aplikáciu vápnika, a to dusičnan vápenatý (Ca(NO3)2 ) (15-percentný N, 19,4-percentný Ca) a chlorid vápenatý (CaCl2) (36-percentný Ca). V niektorých oblastiach sa chlorid vápenatý pridáva ku každej letnej aplikácii pesticídov. Tieto postreky môžu spôsobiť poškodenie listov a/alebo plodov, ak sa aplikujú pri nízkych teplotách a vlhkom počasí, ktoré oneskorujú zasychanie postreku, a pri vysokých teplotách (nad 27 °C) a/alebo vysokej vlhkosti. Straty vápnika a horčíka treba pravidelne doplňovať na základe rozborov pôdy každý tretí rok. Na pôdach, kde je pH väčšie ako 7, ani v kultúrach neznášajúcich vápnik (jahody, broskyne, maliny) nie je vhodné používať dolomitický vápenec alebo dolomit. Používa sa síran horečnatý alebo Kieserit, prípadne Kamex. Na prevenciu fyziologických porúch plodov z nedostatku vápnika i na celkové zlepšenie skladovateľnosti jabĺk sa odporúčajú postreky chloridom vápenatým. Postreky sa opakujú od 15. augusta po 10 až 14 dňoch až do posledného týždňa pred zberom jabĺk.

Počuli ste už náš podcast? V každej epizóde vám prezradíme praktické tipy do záhrady a poskytneme zaujímavé rozhovory s odborníkmi.