Je jednoduchý na pestovanie, no náročný na živiny: HRACH prináša množstvo zdravotných benefitov

Hrach siaty (Pisum sativum) je síce zo strukovín najmenej náročný na pestovanie, patrí však medzi zeleniny stredne náročné na živiny. Na to sa často zabúda, pretože je všeobecne známe, že symbiózou s hrčkotvornými baktériami si dokáže zabezpečiť potrebnú dávku dusíka. Nesmiete však zabudnúť na fosfor, ktorý podmieňuje kvitnutie, a draslík podporujúci odolnosť proti nepriaznivým vplyvom.

Vzídené rastlinky znášajú aj nízke teploty do -4 °C. Na vlahu sú náročné najmä v čase kvitnutia a tvorby zŕn. Hrachu vyhovuje stredne ťažká pôda, piesočnato-hlinitá až hlinitá, dostatočne vzdušná, neutrálna až slabo zásaditá. Zamokrenú pôdu neznáša.

Hrach môžete vysievať veľmi skoro na jar. V južných oblastiach už začiatkom marca, ak je vhodné počasie, aj koncom februára. Klíčiť začína pri teplote 1 až 2 °C a rásť pri 5 °C. Sejbu môžete opakovať každé 2 týždne pre postupný zber až do augusta. Vysievajte do jedného radu alebo na hriadku, na záhone do 3 až 4 riadkov vzdialených od seba 30 až 40 cm. Medzi semienkami v riadku dodržujte vzdialenosť 5 cm a hĺbku 5 cm.

Môžete vysievať aj „pod motyčku“, teda v riadku motyčkou vyhĺbte plytkú jamku – asi 5 cm, do nej vhoďte 10 až 12 zŕn hrachu, zasypte pôdou, jemne utlačte a čakajte na úrodu. Jamky by mali byť od seba vzdialené 40 až 50 cm. K rastlinám môžete dať ako oporu suché konáriky, aby neležali na pôde. Vysoké odrody je vhodnejšie pestovať na sieti.

Poliehavé hrachy dotýkajúce sa pôdy trpia antraknózou a múčnatkou, preto aj hrachu, podobne ako tyčovej fazuli pripravte oporu. Zo škodcov sa vyskytuje listárik čiarkovaný, zrniarka hrachová a vošky. Vo všeobecnosti však nebýva chemická ochrana hrachu potrebná.

Ako na využitie, zber a spracovanie hrachu sa dozviete na ďalšej strane >>>

Pri zbere hrachu postupujte opatrne a vždy jednou rukou pridŕžajte stopku, aby ste so strukom nevytrhli aj stonku, či celú rastlinu. Hrach môžete konzumovať čerstvý, v chladničke vydrží 3-5 dní bez straty kvality, či už vylúskaný alebo v strukoch.

Hrach na mrazenie vylúskajte, umyte a blanšírujte vo vriacej vode. Po asi minúte ho hneď ochlaďte v studenej vode, do ktorej môžete pridať aj ľad. Nechajte odkvapkať, nasypte do nádobky či vrecka a vložte do mrazničky.

Ak chcete hrad zavariť, mal by byť neprezretý. Po vylúskaní ho necháte asi 3 minúty v horúcej vode, sceďte a nasypte do pohárov. Zalejte zvoleným nálevom a sterilizujte 40-50 minút pri 100 °C.

Zrejme vás neprekvapí, že je hrach ako zástupca strukovín bohatý na rastlinné bielkoviny, ktoré je dobré pre čo najlepší výsledok kombinovať s obilninami. Zároveň je plný energie, ide o výživnú potravinu, z ktorej nepriberiete. Surový je bohatý na vitamín C, a tak podporuje imunitu.

V hrachu sa nachádza aj betakarotén, vďaka ktorému dobre znesiete ostré slnečné lúče. Vaša pokožka sa ľahšie opáli a nebude vás trápiť bolestivé začervenanie.

Zdravie pokožky, nechtov i vlasov, obnovu buniek a svieži vzhľad zabezpečia vitamíny skupiny B. V hrachu nájdete aj kyselinu listovú, ktorá je významnou súčasťou stravy počas tehotenstva. Priaznivo ovplyvňuje vývoj nervovej sústavy plodu.

Železo a draslík sú dôležité pre zdravie srdcovo-cievnej sústavy. Vďaka hrachu budete mať lepší krvný obraz, znížený tlak či zlý cholesterol. Draslík zároveň pomáha bunkám hospodáriť s vodou, a tak bude vaše telo lepšie znášať horúčavy.