A je to potvrdené! ŠKRUPINY zo slepačích vajec sú výborné hnojivo nielen na PARADAJKY

Porucha príjmu vápnika sa však okrem plodovej zeleniny vyskytuje aj na cibuli či šaláte hlávkovom, akurát má iný prejav. Na cibuli hnednú suknice vo vnútri cibule, okraje listov šalátu nekrotizujú (hnednú a usychajú). Príčin nedostatočného príjmu vápnika rastlinami môže byť viacero. Jednou z nich je aj nedostatok vlahy v čase intenzívneho rastu plodov. No problém býva aj na pôde intenzívne hnojenej dusíkom a draslíkom, kde tieto prvky pôsobia antagonisticky (protichodne) k vápniku, a tým brzdia príjem vápnika, aj napriek tomu, že je ho v pôde dostatok. Rastlina ho však nedokáže koreňmi prijať a začínajú sa tvoriť škvrny, ktoré v mnohom pripomínajú hubovú chorobu plodov rajčiakov - alternáriu. 

Naproti tomu, hnednutie (hniloba) špičiek plodov sa prejavuje na spodnej strane plodu, kde sa spočiatku tvorí pravidelná bledohnedá škvrna, na ktorej sa druhotne usídľujú huby spôsobujúce hnilobu. 

Odborníci odporúčajú záhradkárom dodržať vyváženú výživu, hlavne radia nahradiť nedostatočný príjem vápnika postrekom listovým hnojivom. Môžete však skúsiť aj vedecky, hoci na malom počte, odskúšané hnojivo z vaječných škrupín.

Dočítali sme sa totiž, že na čiastkovom pokuse s tromi rastlinami sa preukázal výborný účinok, a to v priebehu mesiaca používania. V pokuse boli zvolené tri varianty hnojenia. Prvá rastlina nedostávala žiadne hnojivo (takzvaná kontrola), druhá dostala množstvo 100 g a tretí variant 150 g hnojiva na 1 kg pôdy. Hnojivom hnojili každých sedem dní, pričom zakaždým v laboratóriu stanovili množstvo vápnika v pôde.

Súbežne s pokusom na rastlinách sa uskutočnilo aj skúmanie na ľuďoch, kde špeciálne vyrobené tabletky užívali ženy trpiace nedostatkom vápnika. Aj v tomto prípade mali škrupiny úspech. 

Odôvodnením realizácie pokusu bolo, že reštaurácie, školy, škôlky a iné stravovacie zariadenia denne produkujú množstvo odpadu aj v podobe škrupín prevažne zo slepačích vajec. Preto sa na univerzite v Indii rozhodli, že poukážu na benefity škrupín a povýšia ich na užitočnú komoditu, ktorá jednoznačne do odpadu nepatrí. Argumenty boli jasné - škrupina z jedného vajca má hmotnosť 11 % z celkovej hmotnosti vajíčka. V týchto jedenástich percentách sa nachádza až 91 % uhličitanu vápenatého, ktorý je z pôdy rastlinami oveľa lepšie prijateľný ako vápnik z vápenca a má aj pozitívny vplyv na zmenu pH pôdy. 

V prvom rade musíme povedať, že postup je veľmi jednoduchý, netreba k nemu laboratórium a zvládne ho urobiť každý. Na prípravu hnojiva použili škrupiny z 12 vajec, ktoré zaliali 6 šálkami vody a nechali variť 10 minút. Následne vodu zliali a škrupiny prestreli na plech na pečenie vystlaný papierom na pečenie. Takto nechali škrupiny schnúť z večera do rána. Ráno vyhriali rúru na 200 °C a teplotu nechali pôsobiť na škrupiny 10 minút, po vychladnutí už len rozmixovali na prášok. Pravdaže museli použiť oveľa viac škrupín, uvedené množstvo je prepočítané na počet vajec, z ktorých škrupiny použijete.

Nevieme, ako vás, ale nás tento nápad zaujal a chystáme sa ho vyskúšať, lebo naše rajčiaky v skleníku často poruchou príjmu vápnika trpia. Zálievku majú dostatočnú, pôda vymenená bola a prehnojenie nehrozí, lebo pestovanie u nás je zemerané ekologicky (priemyselné hnojivá nepoužívame). A hoci sme už vajíčkové škrupiny skúšali, nikdy sme ich nevarili, nepiekli ani nemixovali na prášok. Boli len usušené a podrvené. Predpokladáme, že aj v postupe je významný rozdiel. A čo vy, vyskúšate? Dajte nám vedieť prostredníctvom ankety tu v článku. 

Pozrite si ešte jeden recept na hnojivo, kde sa pridávajú aj odlišné druhy octov, kde sa v dôsledku chemickej reakcie vápnik dostane do lepšie prijateľnej formy pre rastliny.