Jedzte, koľko vládzete! Prevencia pred vznikom nádorových ochorení práve dozrieva na stromoch

Ak si pravidelne doprajete čerstvé marhule, posilníte imunitný systém, ktorý zabezpečí ochranu pred vznikom nádorových ochorení. Špeciálne to platí pre drobné semená ukryté v kôstke. Deti by ich radšej konzumovať nemali, ale dospelé ženy ocenia ich blahodarný vplyv na krásne pevné vlasy a nechty, ale aj sviežu napnutú pokožku. Podobne, ako sa traduje lepší zrak pri jedení mrkvy, môže sa toto tvrdenie zaviesť aj v prípade marhúľ. Pozitívne sú aj účinky marhuľových semien na tráviacu sústavu, pomôžu vám pri znížení telesnej hmotnosti či problémoch s vyprázdňovaním.

Marhule sú vhodné na konzumáciu v čerstvom stave napríklad ako zdravá desiata alebo olovrant, môžu sa sušiť aj mraziť. Často sa spracúvajú na kompóty, džemy, detské výživy, obľúbené sú marhuľové múčniky a knedle, používajú sa na výrobu destilátu – marhuľovice.

Z pohľadu pestovateľa patria marhule (Prunus armeniaca) medzi krátkoveké stromy, ktorých produkčný vek sa pohybuje okolo 15 až 20 rokov. Okrem u nás udomácnenej marhule obyčajnej sa v iných krajinách môžete stretnúť napríklad s marhuľou sibírskou, mandžuskou, japonskou či kórejskou.

Všetko o ich pestovaní sa dozviete na ďalšej strane >>>

Marhuľa je teplomilný ovocný druh. Už pri vysádzaní stromov by ste si mali uvedomiť, že chyba pri výbere stanovišťa sa nebude dať napraviť, ale bude sa s vami ťahať počas celého života stromu. Nesprávne zvolené miesto môže rozhodnúť o celkovom úspechu, respektíve neúspechu pestovania. Ideálne sú mierne zvlnené polohy, na rovinách je väčšie riziko poškodenia jarnými mrazmi. Ak máte možnosť sadiť stromčeky na vyššie položené miesta, uprednostnite ich. Budete úspešnejší ako pri výsadbe v údoliach, kde budú viac poškodzované mrazmi.

Už v januári sa marhule nachádzajú v čase vynúteného vegetačného pokoja a stávajú sa citlivejšími na silné mrazy. Ďalší fenomén pri pestovaní sú neskoré jarné mrazy, ktoré marhule naozaj veľmi často postihujú. Pre skoré kvitnutie a následný vývin malých plôdikov je veľké riziko, že pri studených a mrazivých teplotách sa významne zníži ich produkčný potenciál. Dôležité pri pestovaní marhúľ je aj svetlo, preto vyberajte lokalitu, kde nie je zamedzený prienik slnečného žiarenia.

U nás sú najvhodnejšie klimatické podmienky v kukuričnej výrobnej oblasti, medzi 200 až 250 (350) m n. m., na miernych južných a juhovýchodných svahoch vystavených teplým vetrom, ale chránených proti severovýchodným a severozápadným. Marhule sú pomerne náročné na pôdne pomery, darí sa im na výživných, stredne ťažkých piesočnatohlinitých a hlinitých pôdach. Dôležitou podmienkou je vysoký obsah vzduchu v pôde. V zamokrenej trpia asfyxiou – predčasný úhyn stromov. Neznášajú ťažké pôdy s vysokým podielom ílových častíc nad 40 percent, hodnota pH by nemala prekročiť 7-7,5.

Aké choroby ich ohrozujú? Čítajte na nasledujúcej strane >>>

Hubovým chorobám sa darí, ak je teplejšie a vlhkejšie počasie. Medzi najvýznamnejšie patrí monilióza kôstkovín. Je veľmi nebezpečná v období kvitnutia, keď môže cez kvety preniknúť až do dreva. Vyznačuje sa typickým glejotokom a zasychaním mladých výhonkov. Ak má optimálne podmienky na rozvoj, spôsobuje značné hospodárske škody. Preto treba proti nej postrekovať podľa pravidelne zverejňovanej signalizačnej správy ÚKSÚP-om.

Dierkovitosť a hnednutie listov marhúľ, ako aj ďalšie hubové choroby, ktoré napádajú listy, znižujú fotosyntézu rastlín a oslabujú vitalitu stromov, niektoré môžu spôsobiť aj chrastavosť plodov.

Medzi najvýznamnejšie baktériové ochorenie patrí Pseudomonas, na ktoré preventívne pomáha aplikácia meďnatých prípravkov.

V posledných rokoch sa objavujú aj škodce, ktoré sme v minulosti na marhuliach nepoznali. Pravdepodobne je to spôsobené klimatickou zmenou, miernejšími mrazmi v zimnom období a globálnym otepľovaním. Napríklad vošky sa na marhuliach vôbec nevyskytovali a teraz spôsobujú až kalamitné stavy. Výrazne oberajú marhule o kvalitu, ale aj kvantitu. Cicaním štiav z výhonkov ich dokážu úplne zničiť a nás pripraviť o úrodu.

Nemali by ste však zabúdať ani na psotu broskyňovú, obaľovača slivkového, obaľovača broskyňového a nosánika či piadivku jesennú.

Najspoľahlivejšia ochrana proti náletu motýľov je rozvešanie lepových dosiek do koruny stromu. Pripojte k nej aj pravidelne zverejňovanú signalizačnú správu a kvalitu úrody budete mať pod kontrolou.