Jeme ich žalostne málo! TIETO EGREŠE odolajú americkej múčnatke a sú ideálne do každej záhrady

Egreš je ovocný druh s bohatou históriou. Pestuje sa v rôznych oblastiach Európy, východnej Ázie a Severnej Ameriky. Jeho história sa začína už v 11. storočí v rôznych kláštoroch v Rusku. Neskôr sa rozšíril do Francúzska a Anglicka. V 18. storočí vznikli prvé odrody.

Pestovanie egrešov kleslo v posledných rokoch najmä z dôvodu náchylnosti na poškodenie plodov hubovým ochorením známym pod názvom americká múčnatka egreša. Pôvodcom je huba Sphaerotheca mors-uvae. Ochorenie dokáže zničiť zdravé plody ešte pred ich dozretím. Pri nových odrodách sú dôležité ich hospodárske vlastnosti. Pri ich kúpe do záhradky sa zaujímajte o výšku úrody a kvalitu ovocia vrátane ich chuťových vlastností. Všimnúť by ste si mali aj ich odolnosť proti chorobám, škodcom a pestovateľské nároky na vodu, pôdne podmienky, prostredie z pohľadu teplôt a slnečného svitu. Tieto kritériá sú dôležité pre vhodnosť odrody do konkrétnej lokality v danej oblasti, z pohľadu nárokov na pôdne a klimatické podmienky.

Egreše je možné pestovať vo všetkých oblastiach Slovenska, v ktorých sa úspešne pestujú aj jablone, slivky, čerešne, višne, ríbezle, maliny, černice a podobne. Vyhovujú im nízke, stredné i vyššie polohy s dobre výživnými pôdami a vyššou vlhkosťou pôdy. Vyžadujú pôdy stredne ťažké, piesočnatohlinité až hlinité s dostatkom humusu, živín a pôdnou reakciou slabo kyslou až neutrálnou (pH 6,4 až 6,8), kyslé pôdy sú nevhodné. V takýchto pôdach korene neprijímajú optimálne živiny a zhoršuje sa rast rastlín i kvalita plodov. V suchých piesočnatých, ale aj ťažkých ílovitých pôdach rastliny zhadzujú predčasne listy a nedosiahne sa požadovaná veľkosť ani kvalita plodov. Nevhodné sú aj uzatvorené polohy a mrazové kotliny, v ktorých môžu nízke teploty poškodiť kvety v období kvitnutia. V stredných polohách egreše začínajú pučať od konca februára až polovice marca. Kvety kvitnú v závislosti od vývoja počasia a polohy od druhej dekády apríla do konca apríla až prvého májového týždňa.

Egrešom vyhovujú slnečné polohy s priemernou ročnou teplotou 7 až 9 °C. Pri extrémne vysokých teplotách a silnom slnečnom svite dochádza k poškodeniu listov úpalom. Vyžadujú doplnkovú závlahu v období rastu i dozrievania plodov, pravidelný rez a starostlivosť o pôdu v okolí rastlín. Plodom egrešov je bobuľa väčšinou guľovitého a elipsovitého tvaru. V menšej miere existujú odrody s plodmi vajcovitého i hruškovitého tvaru. V ponuke sú odrody so žltými, žltozelenými až zelenými plodmi, ako aj s plodmi červenej farby rôznej intenzity.

Egreše je možné pestovať v tvare krov alebo v tvare stromčekov, ktoré sú naštepené na podpníku ríbezle zlatej. Krovitá forma egreša je prirodzeným tvarom, v ktorom boli dopestované pôvodné kultúrne odrody. Kry majú dlhšiu životnosť. V závislosti od odrody majú na výhonkoch tŕne s jedným, dvojitým až trojitým hrotom. Existujú aj odrody bez tŕňov, prípadne s ojedinelými tŕňmi (‘Captivator’, ‘Easycrisp® Lady Sun’, ‘Pax’).

Egreše bývajú napadnuté európskou múčnatkou, ktorá sa prejavuje len na letorastoch. Škodlivejšia je americká múčnatka egreša, ktorá znehodnocuje najmä plody. Prvé príznaky sa objavujú koncom mája na mladých letorastoch. Neskôr sa začína objavovať biely múčnatý povlak (mycélium) na listoch i vrchole mladých výhonkov. Silná infekcia prechádza po odkvete na mladé bobule, ktoré sú postupne bielym mycéliom prerastené a znehodnotené. Plody zasiahnuté už po odkvete sú často nekonzumovateľné. Hnedý povlak (mycélium) im v chuti dodáva nepríjemnú pachuť. Ak plánujete pestovať citlivé, čiže náchylné odrody, nevyhnete sa použitiu prípravkov určených na ochranu rastlín – účinným fungicídom s kontaktným i systémovým účinkom. Ochrana sa musí vykonávať opakovane tri- až päťkrát už pred kvitnutím, ale aj počas vegetácie i rastu plodov. Dbajte na ochrannú lehotu prípravkov z dôvodu zberu plodov a ich konzumácie v čerstvom stave.