Katarína Nádaská: Záhradkári si v minulosti cez zimu doslova užívali plody svojej práce

Aj páračky ich združili a zimné obdobie bolo pokojnejšie a pomalšie. Predvianočné obdobie bolo teda určite pokojnejšie ako je to naše v súčasnosti. Rytmus života bol presne daný a ľudia vedeli viac oddychovať.

Druhá polovica 19. storočia bola celkom dobrým obdobím aj pre naše územie. Hoci sme boli súčasťou Uhorska, obdobie až do konca 19. storočia bolo zlatým vekom slovenského novinárstva. Vznikali a vydávali sa rôzne noviny aj pre deti, zábavníky a podobne. Slovenčina sa oveľa viac dostávala do popredia a v mnohých novinách boli veľmi zaujímavé záhradkárske rubriky, ktoré bežným ľuďom ukazovali nové vymoženosti v agrárnej oblasti. S tým začal napríklad Juraj Fándly, keď vydal spis Zelinkár – vyšiel v slovakizovanej češtine. Fándly ako kňaz bol famózny, mal priamy dosah na ľudí. Často povinnú kázeň odbavil rýchlejšie a potom sa venoval napríklad tomu, ako správne hospodáriť, ako a čo v záhradke dopestovať.

Známy je aj jeho spis O úhoroch a včelách, kde nabádal ľudí, aby si zakladali úle a aby sa venovali včelárstvu. Je fakt, že kedysi sa včelárilo v každom dome. Malo to to samozrejme svoje benefity, ľudia mali sviatky med. Med bol jediným používaným sladidlom až do 20. až 30. rokov dvadsiateho storočia, kedy u nás začal s príchodom cukrovej repy cukrovarnícky priemysel. Včelárili muži, ženy a dokonca aj deti, generačne sa k tomu viedli a mali tým pádom med, medovinu a ďalšie liečivé produkty. Med sa využíval aj v rámci ľudového liečenia a bol považovaný za veľmi silný magický prvok. Preto prvým chodom na štedrú večeru boli oblátky, med a cesnak.

Obdobie pred Vianocami bolo nielen pre záhradkárov úžasné tým, že konečne rozvoniavali dule, mišpule a varil sa slivkový lekvár, ktorý sa potom na Vianoce zúžitkoval do chutných koláčov. Slivky sú úžasné plody a slivkový lekvár bol tradičný, varil sa v kotloch na dvore. Dobre uvarený slivkový lekvár neobsahoval ani gram cukru. Po vychladnutí sa lial do hlinených džbánikov, ktoré sa zapečatili takzvaným skleneným papierom. Takto lekvár vydržal dokonca niekoľko rokov. Prvýkrát ho gazdiná načala práve na Vianoce a vypekala kysnuté koláče plnené lekvárom, neskôr bábovky, vianočné štóly.

Záhradkári si v minulosti cez zimu doslova užívali plody svojej práce. Veľmi starostlivo si vyberali odrody jednotlivého ovocia, či už letné alebo zimné jablone či hrušky. Zimné jablká sa poukladali na skrine a postupne sa konzumovali. Letné sa okrem priamej konzumácie využívali na sušenie. Ovocie sa sušilo vo veľkej miere. Obľúbené bolo sušené hrozno, napríklad v malokarpatskej vinohradníckej oblasti sa sušené hrozno pridávalo do plnky do vianočných koláčov. Sušené ovocie tvorilo posledné jedlo štedrej večere a po celú zimu bolo chutnou maškrtou pre deti namiesto cukríkov.

Etnologička Katarína Nádaská nám o vianočných zvykoch našich predkov porozprávala v podcaste Záhradkár. Epizódu nájdete na všetkých dostupných platformách.