Bielenie kmeňov stromov je základným ochranným opatrením, ktoré bráni mechanickému poškodeniu kôry stromu, no zaberá aj proti prezimujúcim škodcom. Vápenné mlieko namiešané v správnej koncentrácii chráni len do času, kým ho nezmyje dážď. V takom prípade je dobré náter obnoviť.
Ideálny čas na prvý náter je koncom jesene, keď už hrozia mrazy v kombinácii so slnečným počasím. Druhý možný termín na prvý náter je v januári v prípade, že prvý ste nestihli. V tomto čase tento úkon už limituje počasie.
Podmienkou aplikácie je mierne počasie s teplotami nad nulou.
— Záhradkár
Opakovaný náter môžete aplikovať vo februári v prípade, že predchádzajúci zmyl dážď. Jeho úlohou je nielen ochrana kôry stromu pred praskaním v dôsledku mrazov, ale slúži aj na predĺženie dormancie. Teplé lúče slnka vo februári prehrejú kôru natoľko, že šťavy začnú prúdiť skôr, ako je želané. Práve biela plocha na kmeni bráni tomuto javu ich odrazom.
Beginning of dialog window. Escape will cancel and close the window.
End of dialog window.
Svieti slnko a nemrzne? Čím skôr natrite kmene vápenným mliekom!
Nemalou výhodou náteru pre pestovateľa je ochrana proti prezimujúcim štádiám škodcov v zárezoch v kôre. Dezinfekčné účinky vápna sa prejavia proti plesniam i hubových chorobám.
Profit z náteru majú aj okrasné dreviny
Natieranie kmeňov vápnom je tradične spojené s ovocnými stromami, ale môže byť rovnako užitočné aj pre okrasné dreviny, najmä tie, ktoré sú citlivé na mrazové praskliny alebo poškodenie kôry. Prasklinami v kôre v dôsledku mrazov sú ohrozené mladé japonské javory, breza, okrasné čerešne. Bielenie uvítajú aj menej citlivé bresty či okrasné javory, keď sú vysadené na slnečnom stanovišti s častým, silným vetrom. Náchylnejšie sú druhy s tmavou kôrou, ako buk lesný či pagaštan konský.
Bielenie nie je potrebné pri druhoch s odolnou a hrubou kôrou, akú majú duby. Použitiu vápenného mlieka by ste mali vyhnúť pri exotických a tropických druhoch citlivých na zásadité vápno.
Počuli ste už náš podcast? V každej epizóde vám prezradíme praktické tipy do záhrady a poskytneme zaujímavé rozhovory s odborníkmi.
Vyštudovala som Záhradníctvo na Slovenskej Poľnohospodárskej Univerzite, kde som sa priučila technológii pestovania ovocia, kvetov, zeleniny aj viniča. Lásku k prírode som dostala do vienka od mojich príbuzných, ktorí inklinovali k pestovaniu rastlín a výrobe vína. Po štúdiu moja cesta viedla do redakcie časopisu Záhradkár, kde sa snažím neustále prinášať zaujímavé záhradkárske témy, ktorými žijem aj v súkromí.