Lepšie raz vidieť ako stokrát čítať! EDUARD JAKUBEK názorne učí záhradkárov: TOTO sú jeho triky

Na ploche 15 árov sa pravidelne počas roka stretávali záhradkári a mali možnosť priamo vidieť, ako sa na stromoch robí výchovný, presvetľovací a postupne zmladzovací rez. Tento spôsob vzdelávania sa osvedčil a postupne sa plocha rozrástla na viac ako jeden hektár, kde postupne pribúdali a stále sa vysádzajú, nové a krajové odrody. Záujemcovia sa môžu raz za mesiac stretávať a pozorovať, ako stromy reagujú na rez, naučia sa, ako vrúbľovať a očkovať jednotlivé druhy.

Po týchto skúsenostiach sa začali podobne vysádzať stromy a kry na miestach, kde prebiehajú záhradkárske veľtrhy (napríklad veľtrh Záhradkár v Trenčíne pôvodne na výstavisku Expo Center, v areáli výstaviska Agrokomplex v Nitre), na Strednej odbornej škole Pod Bánošom v Banskej Bystrici, vo Vrútkach, v Bratislave na Havlíčkovej 34, v Karlovej Vsi na Svrčej 14, v Kráľovej pri Senci v Múzeu včelárstva, vo Veľkom Záluží, v Lehote, Lipovej, Pieniskej, Ľuboticiach a ďalších mestách a obciach. Miesta s vysadenými drevinami sú medzi záhradkármi známe ako „ihriská“, kde návštevníci uvidia, ako sa každý zásah do stromu prejaví v blízkom čase. Stretnutia sú pravidelné a zverejňované na webových stránkach www.zvazzahradkarov.sk a www.zahradkaripresov.sk.

Samotnú aktivitu, jej históriu a ciele nám predstavil predseda Slovenského zväzu záhradkárov a organizátor týchto stretnutí Ing. Eduard JAKUBEK.

Záhradkárčenie je mojím poslaním. Venujem sa mu od pätnástich rokov, keď ma podchytili prešovskí Záhradkári, a odvtedy je práca v záhrade na prvom mieste. A stále bude. Všetky začiatky sú krásne, ale aj veľmi ťažké. Snažil som sa pochopiť, prečo sa jadroviny režú jedným, kôstkoviny iným spôsobom, kedy je vhodné vrúbľovať, ako očkovať. Na vlastných chybách som sa naučil, prečo sa mi stromčeky neujali, prečo po výsadbe vyschli, ako ich skracovať a podobne. Keď po dlhých rokoch nesprávneho rezu, čiže skracovania jadrovín na 4 až 5 púčikov alebo o tretinu pri jarnom presvetľovacom reze, sa stromy len bohato rozvetvili mladými letorastmi (vytvárali sa takzvané metly), čo neprinášalo úrodu, pretože letorasty sa obsadzovali len listovými púčikmi, zintenzívnil som svoju praktickú aktivitu. Učím záhradkárov, aby neznemožňovali možnosť premeny listových púčikov na kvetné. Na túto premenu musia mať letorasty pokoj, čiže nesmú byť na jar skrátené. Len tak sa premenia na kvetné púčiky a postupne získavajú rodivý bočný obrast.

V každom odvetví je čo meniť, vylepšovať. V ovocinárstve je to v prospech ovocných stromov a pestovateľa. Pre desiatimi rokmi som sa začal zamýšľať, prečo by som mal rezať ovocné stromy len dvakrát v roku, keď človek sám sa snaží upravovať vtedy, keď to považuje za potrebné. Stále by sme mali byť upravení a presne to isté platí pre stromy, kry, trávnik a podobne. Týmto spôsobom, čiže upravovaním stromov od začiatku vegetácie (od apríla) do septembra pravidelne počas šiestich mesiacoch v roku, stromy upravujem rezom tak, aby na strome neostalo nič nadbytočné, zahusťujúce, napadnuté chorobami, škodcami. Mechanicky, to znamená nožnicami, odstraňujem pravidelne to, čo tam nemá byť. Stromy následne dodávajú živiny len do tých častí konárov, letorastov, plodov, ktoré na stromoch ponechám, čo sa hneď prejaví dobrou kondíciou pestovaných druhov. Listová plocha je väčšia, dokáže cez fotosyntézu a vodivé pletivá dodávať viac výživových látok plodom a koreňovej sústave. Tá potom rozpustené živiny v pôde distribuuje do koruny.

Naše stretnutia sú na mesačnej báze, čiže na všetkých ovocných stromoch a kroch odstraňujeme to, čo tam nemá byť. Nevykonávame teda hlboké rezy, ale v mesiacoch máj až september stromy nožnicami upravujeme tak, aby boli vzdušné, bez chorôb a škodcov. Počas zimných mesiacov stromy nerastú, čiže od februára do apríla nie je čo rezať. Rez ovocných stromov ukončujeme v mesiacoch september až október, keď pozberáme zimné odrody jabĺk a hrušiek.

VIDEONÁVOD NA UPRAVOVACÍ REZ EDUARDA JAKUBEKA NÁJDETE NA NASLEDUJÚCEJ STRANE >>>

Na všetkých ovocných stromoch, čiže nielen na marhuliach, skracujte nové letorasty v mesiacoch máj a jún o štvrtinu, tretinu až polovicu, aby sa rozvetvili. Získate tak májové a júnové rozvetvenia, ktoré potom v mesiacoch júl, august, september a október upravujte rezom na prevod, čiže na niektorú rozvetvenú časť, ktorá vám pri tvarovaní stromov najlepšie vyhovuje. Ponechaný výhonok však nesmiete skrátiť, pretože by ste zabránili premene listových púčikov na kvetné.

Skracovaním letorastov likvidujete listové vošky, ktoré nemajú možnosť vyciciavať listovú plochu, čiže nedeformujú prírastky, nemajú možnosť sa rozmnožovať, a z odstránených listov si môžete robiť výluhy. Nechajte ich týždeň v sude s vodou a následne používajte ako zálievku ku koreňom pestovaných druhov ovocia, zeleniny, kvetov. Zálievka zriedená vodou v pomere 1 : 5 až 10 obohacuje pestované plodiny o živiny. Zo stromov nožnicami odstraňujte letorasty napadnuté múčnatkou, moniliózou, glejotokom a ďalšími chorobami, ktoré takto jednoducho zlikvidujete. V týchto dvoch mesiacoch skracujte len letorasty vhodné na následné upravovanie koruny stromov a tie letorasty, ktoré sú v korune nadbytočné, odstráňte úplne na konárový krúžok. Nerežte na čapík, pretože ten je zárodkom bakteriálnych chorôb.

Tieto stromy treba čím skôr presvetliť a zmladiť. Hrubé základné konáre zrežte o tretinu až polovicu výšky tak, aby ste ich znížili postupne na výšku 3 až 5 m. Táto výška je ideálna na pohodlné oberanie ovocia. Ak tento rez urobíte, nesmiete stromy ponechať bez následnej starostlivosti. V mesiacoch máj až október ihneď začnite aplikovať upravovací rez, hoci je to náročnejšie pre výšku stromov. Po zmladení vyrastú zo spiacich púčikov na hrubých konároch takzvané vlky, ktoré pretrieďte na vzdialenosť 20 až 30 cm. V máji a júni ich skráťte a postupne tvorte budúci rodivý bočný obrast. Takto pokračujte v ďalších rokoch. Za 4 až 5 rokov úplne premeníte pôvodné koruny stromov. Nebudú sa v nich vyskytovať dlhé vyholené konáre. Týmto spôsobom môžete zmladiť všetky druhy ovocných stromov. Najlepšie to vidieť pri višniach, marhuliach, slivkách, keď sa zdanlivo prestarnuté stromy zmenia a dokážu cez novú listovú plochu načerpať novú energiu do života, čo sa pozitívne prejaví v ich rodivosti.