S ich výsevom sa totiž začína tá pravá záhradkárska. Najčastejšie pestujeme šalát hlávkový a šalát ľadový, ale aj ostatné druhy, čakanka štrbáková – endívia, šalát listový či rímsky, majú na hriadkach svoje miesto. Všetky šaláty sú jednoročné rastliny s pomerne krátkym vegetačným obdobím. Nie sú príliš náročné na prostredie.

Dôležité je, aby pôda počas vegetácie bola dostatočne vlhká. Neznášajú zamokrené pôdy ani priame hnojenie maštaľným hnojom. Výhoda je, že sú pomerne odolné proti nízkym teplotám. Práve pre túto vlastnosť sa zaraďujú ku skorým jarným druhom zeleniny. Hodia sa na pestovanie aj vo vyšších polohách. Horkú príchuť šalátov spôsobuje prítomnosť intybínu, ktorý má liečivé účinky. Priaznivo vplýva na nervovú sústavu, látkovú premenu a funkciu tráviacich orgánov.

Listy, ktoré tvoria ružicu alebo hlávky, môžu byť rôzne sfarbené a skučeravené, podľa odrody. Vegetačné obdobie sa pohybuje od 30 do 110 dní, v závislosti od typu, odrody a spôsobu pestovania. Pod vplyvom nepriaznivých svetelných podmienok ku koncu vegetačného obdobia vyrastá kvetná stonka s drobnými kvetmi. Plodom sú nažky s venčekom páperia, ktoré sa pri čistení oddelia. Získané semeno môžeme použiť na budúcu sejbu.

Pestovanie Vysievame ho na chránené slnečné a teplé stanovište. Veľké kolísanie denných a nočných teplôt nie je škodlivé, naopak prospieva. Vyššie teploty nad 15 °C pri nedostatku vlahy spôsobujú zlé zavinovanie hlávok. Rastlina je náročná aj na prístupný vápnik a z mikroelementov na bór. Ak je pôda správne hnojená, po vysádzaní už netreba prihnojovať. Šalát pestujeme z priamej sejby alebo z priesad skoro na jar. V januári až februári osivo sejeme nahusto do debničiek.

Keď majú rastlinky dva pravé listy, rozsádzame ich, najlepšie do zakoreňovačov. Po rozsadení šalátu udržiavame dva až tri dni teplotu okolo 18 °C. Neskôr znížime na 14 až 15 °C a v noci na 10 až 13 °C. Polievame opatrne v ranných hodinách, aby rastliny do večera obschli, inak im hrozí napadnutie hubovými chorobami. V tomto čase rastliny potrebujú dostatok svetla a vetranie.

Vysádzať do voľnej pôdy môžeme od marca do konca apríla. Priesady majú mať 4 až 6 pravých listov. Sadíme do riadkov vzdialených 25 až 30 cm a na vzdialenosť rastlín v riadku 25 cm. Pri všetkých typoch šalátov je dôležité plytké sadenie, aby srdiečko bolo aspoň 1 cm nad úrovňou pôdy. Rozložením termínu sejby a vysádzania môžeme skorý šalát zberať od konca apríla až do konca júna. Potom nastupujú letné odrody. Neskorý jarný a letný šalát pestujeme z priesad alebo z priamej sejby.

Na Balkánskom polostrove patrí k najpestovanejším listovým zeleninám. Má mohutnejšiu koreňovú sústavu a mohutnejší vzhľad nadzemných orgánov. Listy sú podlhovasto elipsovité, dosť rebrovité, celistvookrajové, mierne vlnité, pokryté voskovým povlakom. Hlávka je voľne zavinutá, pretiahnutá do výšky. Vnútorné listy sú veľmi jemné, chrumkavé. Vegetačné obdobie je dlhšie a trvá 100 až 120 dní.

Pestovanie: Šalát rímsky je na pôdu náročnejší ako šalát hlávkový. Vyžaduje humózne piesočnato-hlinité až hlinito-piesočnaté pôdy. V porovnaní s hlávkovým šalátom je náročnejší na teplotu. Optimálna teplota pestovania je 15 až 20 °C. Rastliny vo fáze priesad znášajú pokles teplôt do –5 až –6 °C. Po vytvorení hlávok je šalát rímsky citlivý na pokles teplôt pod 0 °C.

Pestuje sa z priamych výsevov alebo z priesad. Pre skoré pestovanie je výhodnejšie vysádzať ho z predpestovaných priesad. Výsevy robíme do vykurovaných zakrytých priestorov v druhej polovici februára a výsadbu po 15. až 20. marci. Optimálny spon je 30 x 30 až 40 x 30 cm. Neskoršie vysádzame už podľa potreby a priebežne. Na jesenné zbery však nesadíme po 15. auguste, lebo rastliny nestihnú dozrieť. Počas vegetácie raz až dvakrát plytko okopávame asi do hĺbky 3 až 4 cm. Zalievame priebežne podľa potreby. Prvé zbery z marcových výsadieb sú v druhej polovici mája.

Na rozdiel od šalátu hlávkového nevytvára zavinutú hlávku, ale len ružicu listov. Listový šalát je atraktívna zelenina pre svoj tvar a rozmanitú farebnosť. Typ ´lollo´ vytvára kompaktné ružice kučeravých listov žltozelenej alebo červenohnedej farby a typ dubolistý´ tvorí ružice vykrajovaných listov zelenej, červenej až hnedočervenej farby. Listy sú krehké, jemnej horkastej chuti. Odrody dubolistého typu neobsahujú horké látky. Šalát listový je v porovnaní so šalátom hlávkovým menej náchylný na vybiehanie do kvetu pri pestovaní v letnom období. Má rovnaké nároky na pestovanie ako šalát hlávkový.

Pestovanie: Šalát listový pestujeme z priamych postupných výsevov od apríla do augusta alebo z predpestovaných priesad. Predpestovanie priesady trvá 4 až 6 týždňov. Výsevy robíme už koncom februára. Priesady vo fáze 4 až 5 pravých listov vysádzame na stanovište do sponu 30 x 20 až 30 cm, odrody typu lollo´ sadíme do užších sponov.

Vegetačné obdobie listových šalátov trvá 8 až 10 týždňov. Listové ružice sa zberajú ručne opatrným odrezaním v mieste koreňového krčka. Hmotnosť zberaných ružíc je okolo 250 g z jednej rastliny. Dubolistové odrody šalátu listového môžeme zberať aj postupne. Šalát listový pomerne rýchlo vädne, preto by sme ho mali zberať v ranných hodinách.

Je odolný proti vybiehaniu do kvetu. Pre túto vlastnosť ho môžeme pestovať od jari až do konca sezóny. K ďalším prednostiam patrí dobrá odolnosť proti chorobám a svieži stav, v akom sa dokáže dlho udržať. Okraje listov sú pílkovité alebo zúbkovito strihané. Hmotnosť hlávky pri tmavozelených odrodách je okolo 1 kg i viac, pri svetlozelených odrodách býva nižšia.

Pestovanie: Šalát ľadový má podobné nároky na prostredie ako šalát hlávkový, neznáša však nízke teploty pod –1 °C. Nemá špecifické nároky na pôdu, neznáša však studené a zamokrené pôdy. Môžeme ho pestovať aj z priameho výsevu od marca do júla, ale vhodnejšie je z predpestovaných priesad. Vo vonkajších podmienkach začíname s jeho výsadbou v prvej dekáde apríla. Najneskorší termín je polovica augusta.

Priesady vysádzame vo fáze 4 až 5 pravých listov. Spon závisí od pestovanej odrody. Svetlozelené európske odrody vysádzame do sponu 30 x 30 cm, tmavozelené odrody do širšieho sponu 40 x 30 až 40 cm. Vhodné je zakryť porast netkanou textíliou ihneď po výsadbe, a to na obdobie 4 až 5 týždňov. Urýchlime tým zber a hlavne ochránime rastliny pred skočkami, ktoré sú schopné zničiť celý porast. Pôdu kypríme asi dva- až trikrát, alebo kým sa nevytvoria hlávky.

Rastlina sa podobá na šalát hlávkový. V pôde má vretenovitý koreň, z ktorého vyrastá ružica prízemných zelených, niekedy jasnožltých skučeravených listov. Čakanku štrbákovú rozdeľujeme podľa tvaru listov do dvoch skupín – s kučeravými listami a latifolium s celookrajovými a zvlnenými listami.

Pestovanie: Čakanka štrbáková si vyžaduje kypré, dobre ošetrované pôdy s dostatkom humusu. Najviac vyhovuje teplá slnečná poloha, chránená pred vetrom. Pestujeme ju ako jarnú alebo následnú plodinu po skorých zeleninách, z priamej sejby aj z predpestovaných priesad na skorý zber. Rastliny predpestujeme ako pri šaláte hlávkovom a vysádzame ich od marca až do konca augusta do sponu 30 až 40 x 30 cm.

Kvalitná priesada má byť zdravá, pevná, so 4 až 6 pravými listami. Na jesenný a zimný konzum vysievame osivo koncom júna alebo v júli priamo do voľnej pôdy, do riadkov vzdialených od seba 30 až 40 cm. Po vytvorení štyroch listov jednotíme na vzdialenosť 30 cm. Porast počas vegetácie pravidelne odburiňujeme. V prípade sucha zavlažujeme aspoň raz týždenne. Pri nedostatku vlahy rastliny vybiehajú do kvetu a potom nie sú vhodné na konzum.

Pred zberom treba hlávky vybieliť. Bielenie trvá 2 až 3 týždne. Postupujeme pri tom tak, že rastliny zväzujeme lykom alebo špagátom. Odporúča sa zahrnúť rastliny zeminou do polovice ich výšky. Musia byť dostatočne suché, aby pri bielení nezačali hniť.

Listový, ľadový, rímsky a hlávkový: Ako pestovať šalát?

Výber pre vás