Machovka peruánska obsahuje viac Céčka ako citrón a chutí skvele

Machovka peruánska (Physalis peruviana) je v našich podmienkach jednoročnou rastlinou, ktorú treba pestovať podobne ako rajčiaky. Na jar vo februári až v marci vysejete osivo, staráte sa o priesady a v máji po zmrznutých mužoch vysadíte na záhon.

Machovky postupne vyvezujte. Aby sa vytvorilo čo najviac dobre vyvinutých "lampášikov" - kalichov, ukrývajúcich oranžový plod - doprajte rastlinám slnečné stanovište a dostatok živín.

Pokiaľ ste si v lete nevypestovali vlastnú zásobu chutných vitamínov, nájdete ich aj v obchodoch. Predávajú sa zväčša v oddelení exotického ovocia v sieťkovaných plastových škatuľkách, hoci sa machovka považuje za zeleninu. Suché kalichy vo farbe slamy ukrývajú guľatý plod - bobuľu s priemerom jeden až dva centimetre.

Vo vnútri sa nachádzajú drobné semená, ktoré môžu byť pre niekoho nepríjemné. Nie sú však vôbec nebezpečné, môžete ich pokojne konzumovať rovnako ako semená rajčiakov.

Guľaté bobule sú šťavnaté a neobyčajne chutné. Sú sladké s rafinovanou kyslastou príchuťou. Zavrite oči a nechajte sa týmto plodmi unášať.

Plody machovky peruánskej obsahujú viac vitamínu C než citrón. Ďalej sú bohatým zdrojom beta-karoténu, fosforu či bielkovín.

Machovka pôsobí močopudne a zlepšuje látkovú premenu v tele. Pomáha pri ochorení obličiek a močových ciest. Znižuje hladinu cholesterolu v krvi.

Pokiaľ sa plody machovky využijú v kúpeli, prinášajú uvoľnenie pri dne či reumatizme.

Dajte si pozor, nezrelé zelené bobule ukryté v zelených kalichoch sú jedovaté.

Ak ste náhodou machovku peruánsku nepoznali, určite vám je známa machovka čerešňová (Physalis alkekengi) nazývaná aj ako židovská čerešňa. Jej sýtooranžové kalichy - lampášiky sú obľúbené v aranžmánoch. Inšpirujte sa v našej GALÉRII.