Sme tím vášnivých záhradkárov, ktorí sa delia o svoje vedomosti a lásku k záhradníctvu. Našim cieľom je prinášať odborné rady, praktické skúsenosti, inšpiráciu a aktuálne trendy v oblasti úžitkových i okrasných záhrad a všetkého, čo súvisí s rastlinami.

redakcia Záhradkár

Ostružina malinová (Rubus idaeus)&nbsp; je rozšírená v celej Európe, v&nbsp;západnej, vo východnej Ázii aj v&nbsp;Severnej Amerike. Rod Rubus zahŕňa až 50 pôvodných druhov a&nbsp;asi 250 medzidruhových krížencov. Preto azda nikoho neprekvapí, že väčšina európskych odrôd malín pochádza z&nbsp;kríženia poddruhov ostružiny malinovej európskej (R. i. subsp. idaeus) a&nbsp;ostružiny malinovej americkej (R.i. subsp. strigosus).

Maliny sú samo- i cudzoopelivé, pričom peľ prenáša hmyz. Plodom je súplodie kôstkovičiek. Maliny môžu byť guľovité, kužeľovité aj valcovité, červené, oranžové i žlté. Dôležité je, že plod sa dobre oddeľuje od dužinatého kvetného lôžka.

Z&nbsp;pomologického hľadiska sa odrody malín a&nbsp;černíc rozdeľujú na:

Maliny treba zberať v&nbsp;čase plnej zrelosti, keď majú charakteristickú chuť a&nbsp;arómu.

Pre záhradkára je najdôležitejšie rozdelenie odrôd podľa času dozrievania. Existujú totiž raz rodiace s&nbsp;úplným dvojročným životným cyklom, ktorým v&nbsp;prvom roku z&nbsp;adventívnych púčikov koreňového krčka narastú silné výhonky. Počas nasledujúcej vegetácie sa rozkonária a&nbsp;na krátkom obraste väčšinou v&nbsp;júli zarodia.

Maliny si na výber stanovišťa extra nepotrpia. Dôležité je, aby mali dostatok slnka. Vo všeobecnosti sa však dá povedať, že im vyhovuje stanovište v&nbsp;nadmorskej výške 500 až 650 m n.m. Ročný priemer zrážok by sa mal pohybovať na úrovni asi 700 mm, ale pri súčasnom kolísaní množstva zrážok, je treba zabezpečiť doplnkovú závlahu. Priemerná ročná teplota by nemala klesať pod 6 °C. Čo sa nárokov na pôdu týka, treba sa vyhnúť pestovaniu na pôde piesočnatej, lebo rýchlo vysychá a&nbsp;to malinám nerobí dobre. Rovnako sa im nepáči ani v&nbsp;pôde zlievavej, ťažkej a&nbsp;zamokrenej, akou je ílovitá pôda. V prípade malín a černíc je dôležité udržať porast bez burín opatrnou okopávkou.&nbsp; Oba druhy zakoreňujú plytko, buriny sú tak pre ne významným konkurentom v&nbsp;príjme vody a&nbsp;živín. Zaburinené porasty slabo rastú, majú menšie, často chlorotické listy, malé, zle vyzreté plody. Navyše, burina bráni prirodzenej obnove, lebo potláča rast nových výhonkov.

Maliny pestujte na opore s&nbsp;vedením na drôtenke alebo bez opory. Druhý spôsob je vhodnejší pre odrody so vzpriameným rastom. Ak sa o&nbsp;porast budete starať, vydrží na jednom mieste aj desať rokov, potom ho bude treba obnoviť.

Ako na ich využitie, zber a spracovanie sa dozviete na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Charakteristická chuť a vôňa malín sú výsledkom jedinečnej kombinácie mnohých látok. Sto gramov plodov má energetickú hodnotu 144 kJ, obsahuje 84,58 g vody, 1,22 g bielkovín, 0,58 g celkových lipidov a 12,84 g sacharidov s najvýznamnejším zastúpením glukózy, fruktózy a vlákniny s vysokým podielom pektínu. Maliny sú dobrým zdrojom vápnika, horčíka, fosforu, železa a draslíka. 

Okrem toho obsahujú celý rad organických kyselín, hlavne kyselinu citrónovú, jablčnú, salicylovú a tiež antokyány a karotény, ktoré patria medzi významné antioxidanty, trieslovny a rastlinné farbivá. Vysoký obsah vitamínu C (24,3 mg/100 g) sa uplatňuje pri zvyšovaní imunity a v kombinácii s rutínom pomáha pri krvácaní z nosa alebo ďasien. Kyselina salicylová pomáha pri horúčkovitých ochoreniach, znižuje horúčku najmä u malých detí. Vysoký podiel biotínu (vitamín H) zlepšuje kvalitu pleti a vlasov.

Maliny nemožno dlho skladovať, rýchlo plesnivejú. Ak sa tak po pár dňoch nestane, je viac než pravdepodobné, že boli chemicky ošetrené. Najvhodnejšie je nazberať ich v záhrade, prípadne nakúpiť priamo od drobných pestovateľov z domácej produkcie. Takéto plody sú oveľa chutnejšie a zdravšie ako z dovozu.

Maliny majú žlčopudné a močopudné účinky, odporúčajú sa pri reumatizme, zmierňujú problémy s obličkami a močovým mechúrom, majú výrazné odvodňujúce účinky, prečisťujú črevá a odstraňujú zápchu.

Choroby, škodce a iné problémy vám priblížime na nasledujúcej strane &gt;&gt;&gt;

Medzi najnebezpečnejšie choroby malín a černíc patria virózy a&nbsp;fytoplazmózy. Poškodenie rastlín je trvalé, preto je dôležité porasty zakladať z osvedčeného a certifikovaného množiteľského materiálu. K najnebezpečnejším vírusom na malinách patria Raspberry mosaic virus, Raspberry yellow mosaic virus, Raspberry leaf curl virus a Raspberry leaf spot virus. Najtypickejšími symptómami viróz sú farebné, mozaikovité a tvarové zmeny. Prenášajú sa voškami a inými druhmi cicavého hmyzu. Rastliny prestávajú rodiť, porast redne a&nbsp;do troch rokov väčšinou odumiera. Mozaiky sa môžu zameniť za niektoré fyziologické choroby spôsobené nedostatkom prvkov.

Dôležité je preventívne odstraňovanie chorých rastlín, ktoré sú zdrojom infekcie. Nové maliniská je vhodné zakladať v dostatočnej vzdialenosti (minimálne 100 m) od starých porastov, prípadne od porastov divorastúcich malín a černíc. V prípadoch silného výskytu vošiek je dôležitá chemická ochrana insekticídmi. V záhradách nebýva výskyt viróz veľký, preto postačujú preventívne ochranné opatrenia.

Chorobu odumieranie malín spôsobuje huba Didymella applanata. V spodnej časti jednoročných výhonkov sa v&nbsp;okolí púčikov tvoria fialovohnedé, ostro ohraničené škvrny rôznej veľkosti. Koncom leta hnednú, nekrotizujú, kôra praská a odlupuje sa. Silno napadnuté výhonky predčasne usychajú. V mieste škvŕn sa na jar tvoria malé čierne bodky. Napadnuté výhonky majú v druhom roku tenké, metlovité, často sterilné výhonky. Ochrana je zameraná na výber vhodného stanovišťa, kvalitnú a vyhnojenú pôdu, vyrezávanie napadnutých výhonkov na jar a ich spálenie. V záhradách väčšinou postačuje prevencia, pri pestovaní malín vo väčšom sa vykonáva chemická ochrana.

Hrdzu na malinách spôsobuje huba Phragmidium rubi-idaei. Prvým príznakom napadnutia sú ložiská spór oranžovožltej farby na vrchnej strane listov. Neskôr sa na spodnej strane listov vytvárajú oranžové, okrúhle a prášivé kôpky. Pri silnom výskyte môže spôsobiť opadávanie listov a zníženie úrody, čo je však ojedinelé. Ochrana je v záhradách zameraná na odstránenie listov, na pestovanie odolnejších odrôd a po opadnutí listov na ich odstránenie.

Dospelé chrobáky – krasone ostružinové (Agrilus aurichalceus) sa zvyčajne objavujú v júni, samičky kladú vajíčka na zelené časti výhonkov. Prezimujú v štádiu lariev, ktoré vyžierajú špirálovité chodbičky. Pokožka výhonka sa nad nimi mierne zdurí a pozdĺžne popraská, neskôr v tomto mieste výhonok usychá a odumiera. Účinnou ochranou je poškodené výhonky odrezať a&nbsp;spáliť.

Larvy byľomora ostružinového (Lasioptera rubi) sa zavŕtavajú do drene výhonkov, čo spôsobuje tvorbu nádorov a hálok. Larvy škodcu sa v nich vyvíjajú aj prezimujú, preto ich treba pri jarnom reze odrezať a spáliť.

Na listoch sa vyskytujú aj vošky, ale chemická ochrana sa proti nim robí len pri silnom napadnutí.

Maliny sú nenáročné ovocie: Pestujte ich takto a budete mať bohatú úrodu

redakcia Záhradkár

Autor článku

redakcia Záhradkár

Plus TV

Stolový kalendár s lunárom pre všetkých záhradkárov práve mieri do predaja

LUNÁRNY KALENDÁR pre záhradkárov | 23. – 31. DECEMBER

Posledný tohtoročný Záhradkár špeciál je práve v predaji!

Výber pre vás

Maliny sú nenáročné ovocie: Pestujte ich takto a budete mať bohatú úrodu

redakcia Záhradkár

Súvisiace články

MALINOČERNICE sa oplatia: Tieto ODRODY sú bez tŕňov a majú gigantické plody!

Ovocinár radí, ako mať maliny až 5 MESIACOV! + ZOZNAM najchutnejších odrôd

Obľúbené MALINY bez tŕňov: ODBORNÍK odporúča tieto odrody!

Autor článku

redakcia Záhradkár

Plus TV

Stolový kalendár s lunárom pre všetkých záhradkárov práve mieri do predaja

LUNÁRNY KALENDÁR pre záhradkárov | 23. – 31. DECEMBER

Posledný tohtoročný Záhradkár špeciál je práve v predaji!

Výber pre vás