Mierna zima: Chráňte stromy pred prasklinami a pripravte záhradu na jar!
4. 1. 2025, 18:00

Zdroj: shutterstock
Mierna zima bez tuhých mrazov má svoje výhody aj nevýhody. Nebezpečenstvo predstavuje vznik prasklín na kmeni stromov vplyvom teplých slnečných lúčov. Prehriatiu pomôže predísť náter vápenným mliekom. Často sa v januári oteplí, tieto dni treba využiť na predjarný postrek ovicídmi a na rez jadrovín.
Zdroj: Jarmila Szabóová
Zdroj: Jarmila Szabóová
Zdroj: Jarmila Szabóová
Galéria k článku
Zimný postrek na báze olejov
Vošky sú neželaní návštevníci záhrady, ktorí sa v nej vyskytujú rok čo rok v hojnom počte. Zbaviť sa ich použitím doma vyrobených postrekov je beh na dlhú trať s neistým koncom. Kým však vypučia listy a budete nútení siahnuť po chemických prípravkoch na ochranu rastlín, aplikujte proti voškám preventívny postrek na báze olejov. Svojou štruktúrou upchá prívod vzduchu k prezimujúcim vajíčkam, čím dôjde k ich usmrteniu. Podmienkou úspechu je priaznivé počasie na konci januára. Postrek aplikujte pri teplote 5 až 10 °C. A hoci sa dočítate, že najnižšia hranica je -5 °C, nie je to tak, väčšina prípravkov sa odporúča aplikovať pri teplote7 °C a viac. V čase postreku musí byť slnečno a bezvetrie. Snehové zrážky a dážď nepripadajú do úvahy. Konáre pokryté snehom nepostrekujte, olej nepriľne tak, ako má.


Zdroj: NMH/Záhradkár
Bielenie kmeňov
Čerešne, jablone, ale aj orechy sú náchylné na praskanie kôry na kmeni počas zimy. Negatívne vplyvy zimných mrazov sú výraznejšie v druhej polovici zimy, keď je rozdiel medzi dennou a nočnou teplotou vyšší. Praskliny sa tvoria na južnej strane kmeňa, kam počas dňa dopadajú slnečné lúče a ohrievajú ho. Kôra sa tu prehreje, prúdi v nej viac štiav, ktoré prudkým ochladením mrznú, zväčšujú svoj objem a dochádza k jej prasknutiu. Vzniku mrazových trhlín pomáha predísť náter vápenným mliekom. Najvhodnejšia na aplikáciu je neskorá jeseň, no ak ste tento úkon nestihli, urobte tak ešte v decembri alebo v januári. Biela farba odráža slnečné žiarenie, čím chráni kôru pred prehriatím. Potrebné je dodržať koncentráciu 2 kg haseného vápna na 10 l vody. Alternatívou je chrániť južnú stranu kmeňa upevnením bielej dosky napríklad z polystyrénu, ktorá splní rovnakú funkciu. V prípade, že sa praskliny vytvorili, zatrite ich stromovým balzamom alebo štepárskym voskom.
Zdroj: shutterstock
V chladnejších oblastiach je vhodné pokryť pôdu nástielkou alebo netkanou textíliou, aby ste ochránili korene a spodné výhonky pred mrazmi.
Holomrazy im nerobia dobre
V minulom čísle sme sa venovali negatívnemu vplyvu holomrazov na jahody, no takéto podmienky majú zlý vplyv aj na ovocné stromy. Snehová pokrývka má okrem prínosu zimnej vlahy ochrannú funkciu a ak chýba, stromy sú vystavené priamemu pôsobeniu nízkych teplôt, ktoré ich môžu významne poškodiť. Obzvlášť to platí pre mladé a čerstvo vysadené stromčeky, ktoré ešte ani poriadne nezakorenili. Ťažké podmienky im pomôže zvládnuť nástielka zo slamy, z lístia alebo drevnej štiepky. Neblahý vplyv má v tomto období aj silný vietor, ktorý pocit chladu zvyšuje. Ak často vo vašej záhrade prevláda, postavte vetrolam. Jemná kôra mladých stromov chutí zajacom, preto nezabudnite osadiť tubusy proti ohryzu.

Správne načasovaný rez
V čase vegetačného pokoja, keď teplota vzduchu dosahuje 2 až 5 °C, je čas vhodný na rez jadrovín. Cieľom rezu je presvetlenie koruny, podpora rastu konárov s vyhovujúcim uhlom odklonu od stredníka, ako aj sanitačný, keď strom zbavíte chorých, poškodených a nepotrebných konárov. V neposlednom rade je hlavnou úlohou rezu podpora rodivosti. Podľa veku vysadených stromov rozlišujeme rez výchovný, udržiavací a zmladzovací, pričom všetky majú svoj význam. Dôraz však treba klásť na rez po výsadbe, lebo chyby, ktoré pri ňom urobíte, sa neskôr ťažko naprávajú.
Ak si zakúpite hrotiak alebo špičiak (1) (oba sú bez bočného obrastu, ale líšia sa výškou), môžete ich postupne tvarovať do požadovaného tvaru. Po výsadbe je potrebné zrezať vrchol výpestka, čím presmerujete rastové hormóny na nižšie očká a donútite výpestok rozkonáriť. Z nových letorastov v ďalšom roku vyberiete tri až štyri správne orientované na vytvorenie základných kostrových konárov. Zvyšné výhonky skrátite na čapíky dlhé približne 10 cm, čo zníži riziko prenikania hubových chorôb, ako je monilióza, do dreva.
Pri stromčeku so zapestovanou korunkou (2) (knip) nie je povýsadbový rez vždy potrebný. Niekedy má korunka tvar blízky ideálu. V takom prípade ju stačí upraviť len drobnými korektúrami. A síce, že výhonky, ktoré ju zahusťujú či sa križujú, zrežete na čapík. Ostatné necháte bez povšimnutia. Stredník sa neupravuje, aby nebola narušená rovnováha stromu. Ak sa v korune nachádza konkurenčný silne rastúci výhonok k stredníku, je potrebné ho zrezať na čapík.
Počuli ste už náš podcast? V každej epizóde vám prezradíme praktické tipy do záhrady a poskytneme zaujímavé rozhovory s odborníkmi.