Moderné spôsoby pestovania RÍBEZLÍ zabezpečia VYŠŠIU ÚRODU a pohodlný zber

V záhradách sa ríbezle pestujú prevažne v prirodzenom tvare kra alebo stromčeka na podpníku ríbezle zlatej, takzvanej meruzalky. Takto naštepené rastliny však rýchlo starnú a majú menšiu životnosť. Kvôli dopestovaniu kvalitných ríbezlí treba rastlinám zabezpečiť dostatok svetla, aby boli bobule v strapcoch rovnomerne dozreté a vyfarbené. Krík musí byť vzdušný s rovnomerným zastúpením päť až šesť mladých jednoročných výhonkov. Kvôli dosiahnutiu vysokej úrody treba v kríku nechať aspoň päť dvojročných a štyri až päť trojročných konárov. Keďže priemerná šírka krov môže dosiahnuť aj 1,2 až 1,4 m, treba im v záhrade vyčleniť dostatok miesta.

Záhradkárska verejnosť často poukazuje na rozdiely v pestovaní ovocia v záhradách a vo veľkovýrobe, kde sa využívajú moderné systémy, ktoré majú zaručiť dosiahnutie vysokej úrody pri maximálnej kvalite a menšej náročnosti na pracovné sily pri zbere ovocia. Pri výsadbe ríbezľovej plantáže je však potrebný vysoký počet rastlinného materiálu.

Článok pokračuje na ďalšej strane...

V posledných rokoch bol vyvinutý spôsob pestovania ríbezlí červených i bielych v tvare vretena. Potrebné je vybudovanie opornej konštrukcie do výšky 3 až 3,5 m s tromi natiahnutými drôtmi vo výške 0,6; 1,2 a 1,8 m. Nad porastmi rastlín sa nachádzajú aj siete, ktoré ich chránia pred poškodením a krupobitím. Na tento typ pestovania sa vysádzajú rôzne odrody vrátane skorej odrody ‘Jonkheer van Tets’ alebo aj neskorej odrody ‘Rovada’ a iných. Výsadbový materiál je naštepený na podpníku ríbezle zlatej, takzvanej meruzalky. Pred výsadbou ríbezlí sa vykoná dôkladná príprava a odburinenie pozemku, rozbor živín a ich doplnenie do pôdy na požadované hodnoty. V riadku sa vysádzajú ríbezľové sadenice na vzdialenosť 0,4 až 0,5 m a do hĺbky 10 až 15 cm. Šírka riadkov 2,2 až 2,5 m je väčšinou prispôsobená agrotechnickým strojom. Pri takejto hustote výsadby sa môže vysadiť na plochu 1 áru až 90 ríbezlí.

Z každej rastliny treba dopestovať dva výhonky, ktoré sa získajú rezom naštepenej odrody na krátky dvojpúčikový čapík. Rozvetvenie ríbezlí na dva výhonky a tým aj perspektívne dve ramená budúceho vretena sa dá dosiahnuť už priamo z pôdy. Modernejší trend vetvenia je však zastrihnutie mladej sadenice vo výške 30 cm nad zemou a tesne nad miestom štepenia, čím sa docieli jednoduchšia starostlivosť o pôdu vrátane závlahy a výživy. Každé rameno vyviažte k bambusovým oporám, až kým dosiahne konečnú výšku 2,2 až 2,3 m. Tvar vretena dopestujete postupne v priebehu troch až štyroch rokov neustálym podporovaním rastu stredníka ako hlavnej vertikálnej osi, ktorú rezom neskracujte. Režte len bočné výhonky, ktoré sú aj nositeľom úrody. Vo vyšších polohách stredníka odstraňujte konkurenčné výhonky, ktoré by ho mohli oslabiť.

Aby sa zabezpečila istota vysokých úrod, ovocinári chránia porast ríbezlí v čase kvitnutia pred mrazmi zahmlievaním umelo vytváranou hmlou, prípadne pálením parafínových sviečok. Proti roztočcovi ovocnému vykonávajú biologickú ochranu nasadením živých makroorganizmov dravého roztoča (Typhlodromus pyri), ktorý je u nás známy aj z biologickej ochrany ovocných stromov i vinohradov. Dôležitá je pravidelná ochrana proti voškám, ktoré sú pri ríbezliach najčastejším škodcom na listoch a poškodzujú i rast nových letorastov.