Motýle, ktoré škodia ZELENINE! Kontrolujte ohrozené rastliny, radí ODBORNÍK
5. 4. 2023, 8:00 (aktualizované: 30. 5. 2024, 20:38)

Zdroj: shutterstock
V každej pestovateľskej sezóne sa objavujú na ovocných stromoch, viniči, zelenine, ale aj v okrasnej časti záhrady. Húsenice rôznych škodcov poškodzujú rastlinné pletivá intenzívnym žerom, a tak vznikajú nenapraviteľné škody

Zdroj: redakcia Záhradkár
Otravné húsenice
Vyliahnu sa z vajíčka, ktoré nakladie motýľ väčšinou pod list rastliny. Len čo si urobia poriadne zásoby a dospejú, zakuklia sa. Na to, aby ste proti nim vedeli účinne zasiahnuť, musíte dobre poznať ich vývoj a bionómiu.
Zdroj: shutterstock
Húsenica žltej farby s čiernou kresbou je dlhá až 4 cm. Primárne poškodzuje rastliny žerom a sekundárne sú tieto miesta napadnuté bakteriózami a hubovými ochoreniami.
Expert na hlúboviny
Mlynárik kapustový (Pieris brassicae) sa vyskytuje na území celej Európy a pravidelne spôsobuje hospodárske škody, a to najmä na kapuste a karfiole. Vyhovuje mu suché a teplé počasie, s teplotou okolo 20 až 25 °C, keď sa najrýchlejšie rozmnožuje. Chladné, veterné a daždivé dni populáciu výrazne znižujú – motýle kladú menej vajíčok a hynú.
Vývojový cyklus:
Zdroj: shutterstock
Do istej miery možno za výhodu považovať fakt, že sa zväčša živia vonkajšími listami, a preto neprenikajú až do vnútornej ružice. Predsa však spôsobia významnú škodu, ba dokonca znečistia úrodu trusom.
Zameraná na rajčiaky
Psota rajčiaková (Tuta absoluta) patrí medzi súčasné najzávažnejšie škodce skleníkových rajčiakov. Škodca pôvodom z Južnej Ameriky bol na naše územie zavlečený približne v roku 2013. Húsenice prechádzajú štyrmi larválnymi štádiami. Spočiatku sú larvy belavej farby, neskôr sa sfarbujú do zelenej až ružovej. Majú tmavohnedú hlavu a na prednej hrudi výrazný čierny prúžok. Dorastajú do veľkosti 8 mm.
Zdroj: shutterstock
Hlavným hostiteľom je rajčiak (Solanum lycopersicum). Menšími hostiteľmi sú zemiak (Solanum tuberosum), baklažán (Solanum melongena) a fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris).
Živia sa rastlinami z čeľade ľuľkovitých. Mladé húsenice sa krátko po vyliahnutí zavrtávajú do listu, stonky či plodu, kde sa živia rastlinnými pletivami. Pred svojimi nepriateľmi sú chránené pokožkou rastlín. Typickým poškodením je požer v podobe nepravidelných mín na listoch, ktoré sú charakteristické tým, že výkaly húseníc sú vždy orientované v jednom rohu.
Vývojový cyklus:
Zdroj: shutterstock
V mínach sú viditeľné výkaly po húseniciach. Poškodené pletivo hnedne a odumiera. Na plodoch rajčiaka sú viditeľné otvory po vstupe a výstupe húseníc do plodov a z plodov.
Možnosti prírodnej ochrany
1. Zaveďte nový rituál a pravidelne kontrolujte ohrozené rastliny. Ak na stonkách či listoch uvidíte dravé húsenice, ihneď ich pozbierajte. Nezabudnite, že niektoré môžu byť jedovaté, preto sa vybavte gumovými rukavicami.
Zdroj: shutterstock
Dôležitá je najmä výsadba zdravého materiálu, odstránenie starých rastlín a ich zvyškov, likvidácia burín.
2. Ak sa chcete zbaviť žravých húseníc, zamerajte sa na potravový reťazec. Nalákajte do záhrady viac vtákov. Tie si na šťavnatých škodcoch rady pochutnajú. Rozmiestnite po stromoch napájadlá, kŕmidlá a búdky.
Zdroj: shutterstock
Veľkosť vletového otvoru búdky by mala byť prispôsobená druhu vtákov – 28 mm (sýkorka hôrna, belasá a uhliarka), 30 mm (vrabec), 35 – 40 mm (sýkorka veľká, brhlík, žltochvost), 45 mm (drozd).
3. Pokiaľ máte skleník, vždy ho po sezóne poupratujte, vyčistite. Na mieste je rozmiestnenie svetelných a feromónových lapačov, ako aj striedanie rastlín vrámci osevného postupu.
Zdroj: shutterstock
Pomocný prostriedok slúži pre monitoring a signalizáciu náletu škodlivého hmyzu Hmyz je prilákaný na žltú farbu a zachytený na lepovú plochu.
4. Na reguláciu húseníc vám poslúži pôdna baktéria Bacillus thuringiensis. Vytvára takzvaný delta-toxín, ktorý špecificky pôsobí proti psote rajčiakovej, mlynárikovi kapustovému a iným. Húsenice sa kontaminujú požerom ošetrených listov prípravkom Lepinox Plus. Uvoľnené toxíny spôsobia poškodenie čreva. Približne o dva až päť dní dochádza k úhynu húseníc.
Zdroj: shutterstock
Pri teplotách nad 15 °C vykazujú húsenice zvýšenú požerovú aktivitu, a tak prijmú dostatočné množstvo prípravku, ktorý obsahuje účinnú baktériu.