Nahraďte ním čučoriedky: ZEMOLEZ má krásne kvety a chutné, ale aj mimoriadne zdravé plody

Súčasné moderné technológie kladú na nás vysoké nároky v každodennom živote. Hľadáme relax a oddych v prírode aj v záhrade. Súčasnosť prináša zmeny aj v usporiadaní a využívaní záhrad. Mnohé sa zmenili z úžitkových na okrasné s cieľom využitia krásy, rozmanitosti, vône kvetín, okrasných stromov a krov. A ruka v ruke s pokrokom doby a rýchlym životným štýlom ide aj vysádzanie nenáročných druhov. Zemolez je viacročný ovocný druh, ktorý zaujme chutnými a najskoršie dozrievajúcimi plodmi. Pre mnohých záhradkárov je pomerne neznámou rastlinou.

Pestuje sa v rôznych častiach sveta vrátane Ameriky, Ázie i v severnejších a chladnejších oblastiach Európy. Jeho prednosťou sú chutné plody, vysoká mrazuodolnosť a možnosť pestovania ekologickým spôsobom – bez chémie. V súčasnosti sa najčastejšie pestujú druhy zemolez kamčatský (Lonicera kamtschatica Sevast. Pojark), Lonicera turczaninowii Pojark a mnoho iných. Zemolez pochádza z Ázie a Ďalekého východu z územia Sibíri. Je vhodný do všetkých ovocinárskych oblastí Slovenska. V Listine registrovaných odrôd boli v roku 2001 zapísané odrody zemolezu kamčatského, ktoré k nám boli introdukované z oblasti Sibíri a Kamčatky. Sú to odrody ‘Amur’ a ‘Altaj’.

Kry dorastajú do výšky 1,6 až 1,8 m. U niektorých odrôd dosahuje výška krov 2 až 2,2 m. Sú stredne husté, kompaktné a majú guľovitý habitus. Po nástupe do plodnosti sú neskôr kry mierne rozložité. Staršie konáre majú kôru žltohnedej až hrdzavohnedej farby. Počas zimných mesiacov netrpí vymŕzaním. Mladé letorasty sú žltozelené so silným antokyánovým sfarbením.

Listy sú striedavo protistojné s veľkou listovou čepeľou podlhovasto vajcovitého tvaru. Listová čepeľ je hladká, ale podľa odrôd môže byť jemne ochlpená. Listové púčiky pučia veľmi skoro, už koncom februára. Kry sú zelené takmer počas celého roka. Listy opadávajú na jeseň, približne v polovici októbra, keď sa končí ich vegetácia.

Kvetné púčiky znesú nízke jarné mrazy do mínus 10 stupňov Celzia. Kvety sú cudzoopelivé, a preto je dobré mať v záhradke vysadené aspoň dve až tri odrody, kvitnúce približne v rovnakom čase. Kvety sú malé až stredne veľké, trúbkovito-lievikovité až trúbkovito-zvonkovité s piatimi korunnými lupienkami žltej až žltkastobielej farby.

Plod tvorí súplodie dvoch zrastených bobúľ – sú stredne veľké až veľké. Dosahujú dĺžku 15 až 25 mm. Plody majú rôzny podlhovastý, pretiahnuto hruškovitý, valcovitý, okrúhly i zaoblený rožtekovitý tvar. Pri stopke bývajú zúžené. Farba plodov je tmavá, modrofialová s výrazným voskovým osrienením. Povrch je hladký až slabo hrboľatý. Šupka je tenká, pri konzumácii nerozpoznateľná. V plode sa nachádzajú dve semienka, ktoré pri jedle neprekážajú. Chuť je harmonická, veľmi príjemná, sladkokyslá, bez akejkoľvek pachute.

Zemolez nemá špeciálne požiadavky na pôdne a klimatické podmienky. Rastliny vysadené v rade sa pri spone 1,5 m postupne zapoja. Dobrá piesočnatohlinitá pôda, slnečné stanovište, organická výživa, doplnková závlaha i presvetľovanie krov zvyšuje stabilitu a kvalitu dosahovaných úrod. Prednosťou zemolezov je, že si v záhrade celkom jednoducho dopestujete prvé a veľmi chutné dezertné ovocie. Navyše je možné pestovať ho ekologickým spôsobom bez použitia prípravkov na ochranu rastlín. Je vhodný do všetkých lokalít a polôh Slovenska.

Kry vydržia pri vhodnom pestovaní a zmladzovaní rastlín na stanovišti 20 rokov. V starých kroch sa výrazne znižuje kvalita i výška úrody. Po takomto čase sa oplatí vykonať skôr obnovu porastu a vysadenie nových rastlín. V záhrade vysádzajte rastliny vo vzájomnom rozstupe 1,2 až 1,5 m. Preferujú slnečné stanovište, kvalitnú piesočnatohlinitú až hlinitú pôdu, v ktorej vytvárajú bohatú koreňovú sústavu. Počas celého života udržiavajte kry vzdušné s dostatkom svetla vo vnútorných partiách. Mladé letorasty zabezpečujú obnovu rodiaceho obrastu. Rezom regulujte počty výhonkov a ponechávajte približne tretinu mladých výhonkov. Staré odrodené konáre vo veku štyroch rokov odstraňujte.