Reklama

Vysiate už máte, semenáčiky vzišli. Teraz už len ostáva, dobre sa o ne postarať

Reklama

Padanie klíčiacich rastlín je záludné ochorenie smenáčikov rajčiakov, papriky, uhoriek, zeleru a mnohých ďalších.

Toto ochorenie si druh nevyberá. Je to súbor hubových patogénov, ktoré zjednodušene povedané, spôsobujú zaškrtenie stonky rastliny na báze. Semenáčik stráca pevnosť a padá. V mieste napadnutia je v pokročilom štádiu viditeľné sčernanie. 

Nielen na priesadách

Choroby zahrnuté do ochorenia sa nemusia vždy objaviť len na priesadách. Postihujú aj semená, klíčky a korene rastlín vysiatych do pôdy. Tieto patogény sú zodpovedné za nevyklíčenie alebo za zasychanie nadzemných častí rastliny (ak napadnú korene).

Ochorenie sa najčastejšie objaví pri nedodržaní pestovateľských podmienok. V záhrade ich ovplyvniť síce neviete, ale pri pestovaní priesad áno.

Rozvoj ochorenia podporuje najmä vysoká vlhkosť pôdy, studené počasie a k napadnutiu rastliny pomáha aj šok z presádzania, kedy dochádza k narušeniu koreňového systému.

—  

Šetrné pikírovanie, ktoré vidíte vo videu vám zaručí správne zakorenenie a ďalšia citlivá starostlivosť aj zdravé životaschopné priesady.

Stavte na zdravé osivo i kvalitný substrát

Vždy vysievajte kvalitné osivo. Najlepšie je použiť osivo vo vrecúškach od spoľahlivých predajcov. Vyhnete sa tak rôznorodým semienkam, ktorých klíčivosť aj zdravotný stav nemusia byť stopercentné. Z pohľadu prevencie sa odporúča aj použitie osiva moreného, ale od morenia sa postupne upúšťa, takže to nie je smerodajné.

Kedysi sa osivo morilo proti chorobám aj proti škodcom. Dnes sa však morenie proti škodcom vytratilo.

To, že je osivo namorené, znamená, že na povrch semien bola nanesená chemická látka, ktorá ich chráni v čase klíčenia, keď sú najzraniteľnejšie. Na tento účel sa používajú fungicídy proti hubovým chorobám a insekticídy proti poškodeniam hmyzom. Aktuálnym trendom pri pestovaní je však postupný odklon od „tvrdej chémie“. V rámci Európskej únie sa znižuje množstvo používaných pesticídov a mnohé sa postupne vyraďujú zo sortimentu, lebo predstavujú rôzne zdravotné riziká pre ľudí alebo sú potenciálne nebezpečné pre včely a iný užitočný hmyz. To je dôvod, prečo sa skončilo s ošetrovaním osiva insekticídmi a výrazne sa obmedzuje aj fungicídne morenie. O úrodu sa však obávať nemusíte. Generácie našich predkov pestovali zeleninu bez chemického ošetrovania osív a uspeli. Treba len vysievať v optimálnom termíne, výsevy neprehusťovať, neprelievať a občas sa tiež zmieriť s tým, že nie všetko vždy vyjde podľa vašich predstáv.

Nielen pri sejbe, ale aj pri presádzaní či výsadbe je dôležité používať nezávadný sterilný substrát. Ak si substrát vyrábate, je nutné dohliadnuť na dezinfekciu použitej pôdy. Lebo najmä pôda je zdrojom patogénov a to sa vám v konečnom dôsledku môže vypomstiť. 

Ďalej dohliadnite na správnu zálievku rastlín. Substrát vždy pred ďalším poliatím nechajte obschnúť, ale nie  preschnúť, lebo aj sucho býva príčinou padania. A ešte ak sa k nemu pridá studený vzduch, patogénom vytvoríte ideálne podmienky na rozvoj. Pri zalievaní dbajte aj na vlhkosť vzduchu, ktorá v kombinácii s hustým výsevom opäť chorobe nahráva do kariet. Nie je však dobrý ani opačný extrém, vysoká teplota či nedostatok svetla. Pravidelné vetranie je ako prevencia  výborné.

Zdroj: Jarmila Szabóová

Dostatok či skôr nedostatok svetla rastliny riešia vyťahovaním sa. Nám sa osvedčilo pravidelné otáčanie celej výsevnej misky. Vždy sa pekne narovnajú.

Pomôžu aj prospešné huby

Jedná sa o prípravky na čisto prírodnej báze. Sú v nich obsiahnuté rôzne huby, ktoré svojou činnosťou bránia rozvoju škodlivých húb a tým chránia rastlinu.

—  

Priama ochrana sa robí formou zálievky po sejbe alebo na začiatku vzchádzania rastlín biologickými prípravkami Gliorex a Clonoplus. Prípravok Floravita SiO sa môže aplikovať postrekom dvakrát za týždeň počas aktívneho rastu priesad. Prípravok Trifender sa odporúča zapracovať do pôdy pred siatím a po šiestich týždňoch ho použiť formou postreku alebo zálievky na vzídené rastliny.

 

 

Vyberáme pre vás niečo PLUS

Autor článku

Vyštudovala som Záhradníctvo na Slovenskej Poľnohospodárskej Univerzite, kde som sa priučila technológii pestovania ovocia, kvetov, zeleniny aj viniča. Lásku k prírode som dostala do vienka od mojich príbuzných, ktorí inklinovali k pestovaniu rastlín a výrobe vína. Po štúdiu moja cesta viedla do redakcie časopisu Záhradkár, kde sa snažím neustále prinášať zaujímavé záhradkárske témy, ktorými žijem aj v súkromí.