Mechanické obrábanie patrí k základnej starostlivosti o úrodnosť a kvalitu pôdy, ale okopávanie motykou obyčajne nestačí. Často ju treba hlbšie prekypriť a premiešať rýľovaním, a to v závislosti od prírodných podmienok a nárokov pestovaných rastlín, najčastejšie do hĺbky 20, prípadne 40, niekedy až do 60 cm.
Ani mokrá, ani suchá
Najčastejšou chybou pri rýľovaní je obrábanie príliš mokrej alebo suchej pôdy. Mokrá pôda sa lepí na náradie, mechanicky sa zhutňuje a deformuje. Tmelí a zhlukuje sa do veľkých neforemných odvalov. Všetky póry, pukliny a dutiny sa stláčajú alebo zapĺňajú ílom. Suchá pôda sa nedostatočne rozpadá na drobné časti, veľké hrudy zas treba dodatočne rozbíjať, aby sa dal urovnať povrch. Toto mechanické drobenie ničí pôdnu štruktúru.
Vytvára sa veľa piesočnatých, prachovitých a ílovitých zŕn, ktoré zhoršujú konzistenciu a napomáhajú zhutňovanie pôdy. Pre ničenie pôdnej štruktúry nerýľujeme ani zamrznutú pôdu. Najvhodnejší čas na rýľovanie je vtedy, keď je navlhnutá pôda „zrelá“. Je to vtedy, keď sa rýľom odobraná zemina po obrátení na povrch pôdy rozpadne na drobné hrudky. Podobnou skúškou je aj rozpadnutie hrudy po udretí čepeľou rýľa.
