Nemáte čas alebo ste iba jednoducho nestihli? Nezúfajte, ide to aj bez rýľovania

Je pravda, že na jeseň by sa mala pôda utlačená letnými dažďami dôkladne prekypriť. Okrem toho treba do nej zapracovať aj fosforečné a draselné hnojivá do zásoby, a to najlepšie urobíte práve rýľovaním. To však nemusí byť úplne nevyhnutná činnosť. Aj bez vášho pričinenia je totiž pôda prekyprovaná, napríklad mrazom, dážďovkami, krtmi či inými drobnými živočíchmi. Ekologické hospodárenie v záhradke dokonca rýľovanie neodporúča, nahrádza ho inými metódami starostlivosti o pôdu. V okrasných záhonoch, ale aj pri obmedzenom pestovaní úžitkových rastlín je tento spôsob celkom úspešný.

Na to, aby ste sa vyhli tejto namáhavej činnosti, máte viacero možností. Pôdu totiž udržíte dostatočne kyprú aj bez toho, aby ste sa čo i len trocha zapotili. Jednoducho stavte na zmiešané kultúry a striedanie plodín. Využijete tak nielen schopnosti jednotlivých druhov rastlín vytvárať rôzne veľký koreňový systém, ale aj schopnosť priaznivo na seba pôsobiť. Tieto vzťahy sa prejavujú podporou v raste, odolnosťou proti chorobám a škodcom. Ak napríklad pestujete na jednom záhone cibuľu spolu s mrkvou, cibuľa svojimi výlučkami chráni mrkvu pred drôtovcami a vŕtavkou a pôda je zasa po zbere mrkvy ideálne prekyprená. Podobne je to i pri spoločnom pestovaní hrachu a šalátu. Výživu šalátu dusíkom zabezpečujú hľuzkotvorné baktérie na koreňoch hrachu. Plytké korene šalátu sú zasa vhodný partner mohutnejšiemu koreňovému systému strukovín. Naopak nešťastné kombinácie sú cibuľa a kapusta, petržlen a šalát, hrach a fazuľa, cibuľa a zemiaky.

Pri striedaní rastlín zasa využívate vlastnosť niektorých druhov – bohato prekoreniť kyprú zeminu, ale znášať aj hutnejšiu pôdu. Takúto schopnosť má cesnak, cibuľa, chren, kôpor a mäta pieporná. Z okrasných rastlín je to najmä ľaliovka, kosatec, modrica, náprstník, prvosienka, sedmokráska a portulaka.

Netrápte sa a využite hlboko koreniace rastliny. Použite ich na obnovenie vhodnej konzistencie pôdy dlhodobo neobrábaného a zanedbávaného záhona. Namiesto rýľa prekypria pôdu korene rastlín. Najčastejšie sa používa zatrávnenie pozemku. Jeho nevýhoda je, že po 3 až 4 rokoch pestovania treba mačinu hlboko zapracovať rýľom, rotavátorom alebo pluhom.

Vhodnejšie je pestovať lucernu, lupínu mnoholistú, komonicu, chren a iné rastliny s mohutným koreňovým systémom. Korene pôdu prekypria a po odstránení nadzemnej časti v priebehu roka až dvoch aj mineralizujú.

Teda aspoň bez práce s pôdou. Tu je totiž takisto rýľ zbytočné náradie. Ovocné stromy a kry hnojte pravidelne v jeseni fosforečnými a draselnými hnojivami do vyvŕtaných alebo vyhĺbených dier. Dusíkaté hnojivá rozhoďte vždy len na jar. Plytko ich premiešajte s povrchovou vrstvou pôdy v blízkosti kmeňov.

Hnojiť môžete aj kompostom, no len raz za tri až štyri roky. Ten opatrne zapracujte do pôdy motykou alebo úplne plytko ručným drapákom. Na premiešanie nástielky s pôdou môžete použiť aj rýľovacie vidly. Týka sa to však len malinového porastu.

Bez rýľovania môžete pestovať aj niektoré druhy zeleniny. Jednoducho túto činnosť nahradíte rôznymi nástielkami, napríklad pokosenú trávu či vyschnuté buriny bez semien môžete rozprestrieť na zeleninové hriadky až do výšky päť centimetrov. Burinám tým sťažíte rast a počas horúcich letných mesiacov chránite pôdu pred vysušovaním. Počas zimy zostávala zemina pod nástielkou kyprá a s bohatou mikroflórou.

Pri jarnej sejbe a vysádzaní odstráňte zo záhonov nástielku len natoľko, aby ste mohli vysiať semená a vysadiť sadenice rastlín. Pri pestovaní mrkvy sa osvedčila aj nástielka z pilín listnatých drevín. Zemiaky zasa rozložte priamo na nástielku a prekryte ich vrstvou sena hrubou až 30 cm. Vyklíčia a prerastú cez seno až na svetlo. V hrubej vrstve nástielky potom môžete zberať bohatú úrodu hľúz. Týmto spôsobom sa dá pestovať aj kukurica a fazuľa, ktoré vyžadujú v priebehu vegetácie stále vlhkú pôdu. Nástielka pre ne vytvára priaznivé prostredie. Navyše sa takýmto spôsobom môže pestovať aj vlhkomilný zeler, prípadne mnohé druhy kapustovej zeleniny.Nástielku treba po niekoľkých rokoch obnoviť. Tú opotrebovanú však pokojne pridajte do kompostu.

Úplne sa bez neho zaobídete v záhone okrasných trvaliek a drevín. Tu totiž jarné ani jesenné rýľovanie vôbec neprichádza do úvahy. Ošetrujete len nadzemné časti rastlín, odstraňujete burinu a hnojíte roztokmi, ktoré obsahujú živiny rozpustené vo vode. Prihnojovať rastliny môžete aj počas vegetačného obdobia takisto roztokom, ale pre zmenu listovým hnojivom.

Nezabudnite však pritom, že zatiaľ čo koncentrácia hnojivých roztokov do pôdy môže byť aj 10 %, pri hnojení na list len 0,5 až 1 %. 
Mohutnejším trvalkám a drevinám, ktoré pestujete bez nástielky, môžete dopriať dokonca aj pevné hnojivá. Tie len rozhoďte a jemne premiešajte s povrchom pôdy motyčkou.