Reklama

Neznášate KORIANDER? Vedci prišli na to, že je za tým... fakt?!

Koriander

Zdroj: Shutterstock

Reklama

Myslíte, že existuje vo svete rastlín a bylín niečo, čo polarizuje spoločnosť viac než koriander? Pravdepodobne nie, avšak existuje celkom racionálne vysvetlenie, prečo túto aromatickú bylinku niektorí z kútika duše nenávidia.

Neslávne známu bylinu skúmal profesor Russel Keast z Deakin University v Austrálii, ktorý sa špecializuje na senzorické a potravinárske vedy. Vysvetľuje, že v nose človeka sú uložené receptory zápachu. Vďaka nim dokážeme vnímať prchavé zlúčeniny z atmosféry a aj tie, ktoré vylučujú niektoré potraviny. 

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Máte chuť na brokolicu? Zapiecť si ju môžete s karfiolom

    Čuch je u každého človeka iný. Niekto ho má citlivejší, iný menej. Takže to, čo môže jeden človek cítiť, iný nemusí. A práve tieto receptory predurčujú, čo človeku chutí a čo, naopak, nechutí.

    Koriander však nie je jediné jedlo, ktorého chuť a aróma sa môže medzi ľuďmi líšiť. K takémuto jedlu patrí rovnako aj brokolica. Niektorí totiž majú receptory, ktoré reagujú na konkrétnu zlúženinu v tejto zelenine. Tá sa im javí ako horká.

    Koriander - pestovanie

    Pestujte ho na slnečnom mieste s dobrou, kvalitnou pôdou. Osivo sa vysieva v druhej polovici marca a pomerne dlho vzchádza, asi 25 dní. V nasledujúcom období intenzívneho rastu, až po začiatok kvitnutia vyžaduje najviac vlahy. V období kvitnutia a dozrievania plodov zase suché a teplé počasie. Pozor, koriander nie je vhodné pestovať v ovocnom sade, pretože koreňmi vylučuje látky spôsobujúce odumieranie stromov.

    Nemôžu za to iba receptory

    Genetika je jedna vec, tradície a zvyk druhá. Ľudia, ktorí sú zvyknutí na obmedzené jedlá, len veľmi ťažko prichádzajú na chuť novým veciam. Akonáhle ich ochutnajú, objaví sa u nich negatívna reakcia.

    Profesor Keast uvádza ako príklad intenzívnu rybaciu omáčku, s ktorou má mnoho Austrálčanov naozaj veľký problém. A pritom v juhovýchodnej Ázii je to neodmysliteľná súčasť ich kultúry a jedál.

    Dajú sa chute zmeniť?

    Áno aj nie. Ak za vašim "odporom" voči niektorým druhom plodín stojí genetika, nestačí, že sa budete snažiť tento druh zeleniny či byliny konzumovať častejšie. Svoje receptory nenaučíte, aby mali radi to, čo chcete, aby mali radi.

    Ak však za nechuťou na niektoré druhy stojí iba zvyk (či skôr nezvyk), s najväčšou pravdepodobnosťou svoje preferencie dokážete častejšou konzumáciou zmeniť. Je to ako keby ste chceli vlastné telo naučiť a utvrdiť v tom, že ak niečo zje, tak sa mu nič nestane. Dokonca ak telo zistí, že tá ktorá plodina je navyše aj plná vitamínov a prospešných látok, vaše receptory ovplyvnené obmedzenosťou sa dokážu celkom rýchlo prispôsobiť.

    Averziu voči jedlu je možné odstrániť aj párovaním potravín. Ak tú, ktorú nemáte radi, spojíte s niečím, čoho sa neviete dojesť, postupom častu si nájdete cestu aj k tým, pre vás zatiaľ "nechutným" druhom zeleniny.

    Vyberáme pre vás niečo PLUS