Reklama

Okolo ovocných stromov nesmie byť TRÁVNIK! Pri výsadbe vytvorte ZÁVLAHOVÚ MISU

Aj začínajúcemu pestovateľovi ovocných drevín napadne, že pokým mladé stromy poriadne nezakorenia a nenaberú potrebnú silu, budú potrebovať dostatok vlahy.

Zdroj: shutterstock

Reklama

S klimatickou zmenou sa budú musieť postupne vysporiadať aj ovocné stromy. Zatiaľ čo v minulosti stačilo mladý stromček zasadiť a on rástol aj bez väčšej zálievky, dnes to tak nie je. Dážď je v nedohľadne a zo zeme sa stáva monokultúrna púšť.

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    TOP dôvody, pre ktoré začnete vysádzať OVOCNÉ STROMY
    Zdroj: redakcia Záhradkár

    Kým z mladých stromčekov vyrastú statné stromy, musia prekonať veľmi ťažké podmienky. V ovocnej škôlke prídu pri vyorávaní o viac ako 50 percent vlastných koreňov a presadenie im spôsobí značný šok. V prvých rokoch rastu a zakoreňovania je však úplne najväčším problémom tráva rastúca v blízkosti stromu. Tá má hustú sieť vlásočníc vo vrchnej vrstve pôdy a mladý strom nemá šancu v jej konkurencii obstáť. Navyše ak už nejaká tá kvapka z neba spadne, potom je tráva prvá, ktorá ju zužitkuje a ku koreňom stromu sa už nič nedostane. Práve preto by sa malo v prvých piatich rokoch udržiavať okolie kmienka v beztrávnom stave. To sa dá buď pravidelným okopávaním, pletím motykou, alebo nastielaním.

    Rada nášho odborníka:

    Zdroj: www.potulnysadar.cz

    Dominik GROHMANN, extenzívne ovocinárstvo, Potulný sadař

    Potlačenie konkurencie

    Nástielka predstavuje akýkoľvek organický materiál, ktorý navrstvíte na povrch pôdy. Ideálna je 20 až 30 cm vrstva hnoja alebo kompostu, ktorú prikryjete 5 až 10 cm vrstvou drevnej štiepky (z  listnatých drevín) alebo slamou. Štiepkaslama majú predovšetkým kryciu funkciu. Hnoj potom nevysychá. Obsahujú aj dostatok uhlíka, takže sa hnoj aj lepšie vstrebáva. Či zvoliť kravský, konský alebo králičí, je v podstate jedno. Čím viac odležaný, tým lepšie, ale inak stačí, keď je aspoň dva mesiace na daždi – úplne čerstvý by mohol poškodiť korene. Pokiaľ nemáte možnosť použiť hnoj, nezúfajte, čokoľvek je lepšie ako nič. Môžete nastielať aj čerstvo pokosenou trávou, ale len do vrstvy 5 cm, inak bude tráva plesnivieť. Ak máte iba štiepku či slamu, dajte aspoň to.

    Zdroj: shutterstock

    Na obrábanie priestoru okolo stromov sa hodia skôr šetrnejšie rycie vidly. Maximálna hĺbka kultivácie by mala byť 4 až 6 cm.

    Nahrádzanie zálievky

    Nech už použijete akýkoľvek organický materiál, najdôležitejšou úlohou nástielky je potlačiť konkurenciu trávy. Navyše udrží pod sebou oveľa dlhšie vlhkú zeminu, preruší vzlínanie vody z pôdy von a zároveň dôjde k  pozvoľnému uvoľňovaniu živín, čo je najlepšia forma hnojenia, pretože podporuje množenie pôdnych mikroorganizmov, ktoré sú dôležité nielen pre zdravie pôdy, ale aj rastlín. Kvalitné nastielanie dokáže nahradiť až 50 percent zálievky a po roku dochádza taktiež k značnému zlepšovaniu pôdnej štruktúry.
    Upozornenie: Nastielacím materiálom nesmiete zasypať kmienok. Ten by potom mohol začať zahnívať. Pri kmienku musí byť nástielka odhrnutá. Vznikne tak akási misa, ktorá vám potom pomôže pri zalievaní

    Zdroj: shutterstock

    Blízko povrchu pôdy sa rozkladajú cenné koreňové vlásočnice, ktoré sú ako jediné schopné prijímať z pôdy živiny a kyslík. Ak ich poškodíte príliš hlbokým kyprením, prerušíte tým kolobeh látok v strome.

    Dôležité načasovanie

    Okolie stromov by malo byť nastlané predovšetkým počas vegetácie. Spravidla sa začína v apríli. V nastielaní pokračujte minimálne prvých päť rokov po výsadbe. V októbri obvykle zostane v  okolí kmeňa už len nepatrná vrstva, všetko ostatné sa rozloží. Častou námietkou proti nástielke sú problémy s hlodavcami. Ak sa nachádzate v lokalite, kde je ich výskyt naozaj veľký, potom sa oplatí zamerať starostlivosť na okopávanie a zalievanie, pretože kyprý materiál ich viac priťahuje. Pri enormnom výskyte je úplne jedno, či sú stromy nastlané alebo nie – ožerú všetky. Pokiaľ je ich populácia v norme, jediné riziko hrozí počas zimných mesiacov, keď ich vrstva materiálu môže lákať – takže prípadné zvyšky rozhrabte.

    Zdroj: shutterstock

    Vzhľadom na tepelnoizolačné vlastnosti väčšiny nastielacích materiálov dochádza v pôde k menším výkyvom teplôt a predovšetkým počas letných horúčav sa pôda menej prehrieva.

    Misy na zalievanie

    V  súčasnosti potrebujú novovysadené stromy doplnkovú zálievku, nech už ich nasteliete akokoľvek kvalitne. Všeobecne sa odporúča skôr menej častá (raz za tri až štyri týždne), ale výdatnejšia (50 až 100 l). Potrebujete totiž adaptovať stromy na podmienky, ktoré ich čakajú. Teda navodiť stav letných búrok, keď je dlhšie obdobie sucha, a potom spadne naraz väčšie množstvo zrážok. Voda by v ideálnom prípade nemala byť príliš chladnáchlórovanánajlepšie teda dažďová. Aby ste stromy mohli naraz zaliať väčším množstvom vody, vytvorte pri výsadbe dostatočnú závlahovú misu. Vysaďte stromček nepatrne pod úroveň terénu (koreňový krčok, ale musí byť v  úrovni zeminy), aby vznikla priehlbina, ktorú potom zvýrazníte nastielacím materiálom. Pomerne veľká misa zrazu pojme niekoľko desiatok litrov vody.

    Zdroj: shutterstock

    Strom ocení viac vody menej často ako časté zavlažovanie malým množstvom vody, ktoré sa z pôdy rýchlo odparí. Počas suchých mesiacov zalievajte pomaly, aby voda stíhala vsakovať.

    Zdroj: shutterstock

    Rozkvitnutá „podsadba“ drevín

    K starostlivosti o ovocné stromy patrí popri reze aj starostlivosť o závlahovú misu (tanier). Ovocinári ju spravidla nechávajú voľnú, pretože v lete sa tráva a strom vzájomne ochudobňujú o vodu a živiny. Ak vám záhrada pripadá na jar prázdna a v lete príliš zelená, môžete misu pod ovocinami vysadiť letničkami alebo cibuľovinami. Všetky rastliny však na to nie sú vhodné. Dôležité je rozhodnúť sa pre nízkorastúce a plytko koreniace druhy, ktoré stromu odoberajú len málo vody a živín.

    • Kapucínka väčšia (Tropaeolum majus): Keďže je citlivá na chlad, odporúča sa jej predpestovanie. V druhej polovici mája už môžete vysievať priamo pod stromy. V dobre priepustnej pôde a za slnečného počasia narastie do výšky 20 až 30 cm a celé leto neúnavne tvorí žlté, červené či oranžové kvety.
    • Nechtík lekársky (Calendula officinalis): Jednoročná nenáročná letnička narastie podľa odrody do výšky 20 až 50 cm. Kvitne oranžovými kvetmi od júla do októbra. Môžete ho vysievať priamo k stromu už od apríla. Príliš husto rastúce rastliny prerieďte.
    • Aksamietnica rozložitá (Tagetes patula): Premení závlahové misy na žlté more kvetov a navyše odpudí húsenice. Odolné voči poveternostným vplyvom sú hlavne nízke odrody, ale veľmi pekne pôsobí aj aksamietnica drobnokvetá (T. tenuifolia).
    • Zimozeleň menšia (Vinca minor): Jednou z možností je aj trvalé podsadenie. Nízka vždyzelená rastlinka zdobí záhradu modrými, bielymi či purpurovými kvetmi od jari do skorého leta. Na slnečných stanovištiach dorastá do výšky 10 až 30 cm.
    • Pakost (Geranium): Darí sa mu v polotieni a nemá väčšie nároky na stanovište. Zvoľte nízkorastúce kompaktné odrody. Kvitne od mája do augusta bielymi, ružovými alebo fialovými kvetmi.

    Autor článku

    Redaktorka časopisu Záhradkár, záhradníčka a milovníčka zvierat v jednej osobe. Prírodu, ako majstrovské Božie dielo najradšej poznávam všetkými zmyslami. Očami obdivujem nekonečnú paletu farieb, ušami vnímam usilovné opeľovače, cez nos prúdia originálne vône kvetov a na jazyku sa rozplýva sladká chuť ovocia. Od malička som mala k záhradkárčeniu blízko a vďaka mojim starým rodičom som spoznala, aká dôležitá je láska k vlastnej pôde.