Oranžové zlato: RAKYTNÍK patrí do každej záhrady, je to vitamínová bomba + TOP ODRODY

V súčasnosti sa považuje za rastlinu, ktorá by nemala chýbať v domácnosti zameranej na zdravú výživu. Pestovanie rakytníka sa v posledných rokoch zvýšilo aj u profesionálnych ovocinárov na Slovensku. Od roku 2009 sa jeho výmera zo 4,4 ha zvýšila na 64,4 ha v roku 2022. Tento druh sa považuje za zázračnú rastlinu, z ktorej je možné na konzumáciu využiť takmer všetky jej časti. Záujem oň majú aj tí, ktorí chcú v domácich podmienkach dopestovať mimoriadne zdravé plody. Ak sa rozhodnete pestovať túto výnimočnú a na vitamíny bohatú rastlinu, mali by ste vedieť, aké má prednosti i nároky.

Rakytník je na pestovanie nenáročný. Môžete ho pestovať aj v menej kvalitných pôdach chudobných na živiny i s nízkym obsahom humusu v pôde. Pre vývoj kvetov i plodov však potrebuje optimálne zásoby fosforu a draslíka. Je vhodný aj do záhrad s väčším sklonom pozemku, kde dobre viaže pôdu a zabraňuje pôdnej erózii. Úspešne ho môžete pestovať aj v zatrávnených záhradách. Kry dorastajú do výšky 3 až 4 m. Z týchto dôvodov vysádzajte rakytník niekde na okraji záhrad s dostatkom priestoru, keďže sa môže rozširovať podzemkami z koreňovej sústavy. Kry majú veľmi pekný tvar.

Koreňový systém rakytníka je plytký, dobre znáša sucho a vyžaduje primeranú pôdnu vlahu. Neznáša veľmi zamokrené pôdy. Darí sa mu v pôdach mierne kyslých až neutrálnych s pH 5,6 až 7. Rastliny sú dobre adaptabilné na rôzne pôdno-klimatické podmienky. Majú hustú listovú plochu, ktorú tvoria ploché, kopijovité listy striebornej farby. Rakytník môže v malej záhrade pôsobiť obmedzujúco vzhľadom na množstvo tŕňov, ktoré sú súčasťou tohto druhu a sú nepríjemné na dotyk. S touto skutočnosťou treba počítať.

Rakytník je opadavý ker a dvojdomá rastlina s jednopohlavnými samičími a samčími kvetmi. Ak chcete, aby zarodila aspoň jedna samičia rastlina, vždy musíte k nej vysadiť aj jednu samčiu. Pre dosiahnutie úrody sa musia vzájomne opeliť vetrom kvety samičej rastliny peľom samčej rastliny. Rodiace kríky majú veľkú násadu plodov. Ich farba je rozmanitá v závislosti od pestovaných odrôd od žltooranžovej (‘Habego’, ‘Hergo’, ‘Slovan’, ‘Sluníčko’), oranžovočervenej (‘Askola’, ‘Bojan’, ‘Leikora’, ‘Vitaminaja’, ‘Voroběvská’) po červenú (‘Aromat’, ‘Krasavice’, ‘Sirola’ a iné). Samičie rastliny rodia plody podľa odrôd rozmanitých farieb, eliptických, podlhovastých i vajcovitých tvarov. Plody rakytníkov sú šťavnaté trpkasto kyslej chuti. Môžete ich konzumovať priamo v záhrade v čerstvom stave, ale najmä spracované vo forme rôznych produktov.

Pochádza z Ázie – z oblasti Indie, Himalájí, Afganistanu a Číny. Postupne sa rozšíril cez Sibír do rôznych lokalít Ruska i krajín v Európe – cez Rumunsko, Nemecko, Francúzsko, Švédsko, Fínsko, Nórsko až do iných častí sveta. Ľudia ho už v minulosti využívali pri liečení zažívacích a kĺbových ochorení. Konzumáciou plodov, štiav, koncentrátov, olejov a čajov z rakytníka prispievate k zvýšeniu imunitného systému. V domácich podmienkach sa používa rakytník pri prechladnutí a iných ochoreniach, ako sú chrípky, angíny, bolesti hlavy a podobne. Táto rastlina je u nás nedocenená. V lekárňach i v obchodoch si môžete kúpiť produkty a čaje, ktoré boli vyrobené z rôznych častí tejto rastliny. Rakytník sa právom považuje za rastlinu budúcnosti. Obsah vitamínu C sa pohybuje na úrovni 1 300 až 1 540 mg/kg. Podľa odrôd v čerstvom stave však môže byť aj významne vyšší: od 200 do 250 mg v 100 g plodov. Je to výrazne vyššia dávka vitamínu C ako pri konzumácii citrónov v rovnakom množstve. Jedna čerstvá bobuľa rakytníka stačí na pokrytie dennej dávky vitamínu C v organizme človeka. Plody obsahujú i vitamín A, E i vitamín P, ktorý je nositeľom bioflavonoidu rutín. Ten má antioxidačné aj protizápalové účinky, pomáha pri prechladnutí, kardiovaskulárnych ochoreniach i vysokom cholesterole. Plody rakytníka obsahujú draslík, vápnik, horčík, železo, karotén, ale aj vitamíny zo skupiny B6, cholín a mnohé iné výživné látky vrátane aminokyselín.

Odrody rakytníka sú mrazuvzdorné, najviac sa pestuje v nízkych a stredných polohách, ale je možné ho pestovať aj vo vyšších oblastiach. Do rodivosti vstupuje v treťom až štvrtom roku po výsadbe a dožíva sa v priemere 16 až 18 rokov. Rastliny vysádzajte vo vzájomnej vzdialenosti 1,5 až 2 m do hĺbky 0,4 m. V prvých dvoch rokoch po výsadbe výhonky skracujte o 1/3, aby rastliny dobre zakorenili a vytvorili dobrý základ pre tvorbu krov a ich nástup do rodivosti. Nové sadenice rakytníka môžete získať zakorenením polodre­vitých odrezkov alebo koreňovými odkopkami, prípadne potápaním výhonkov do pôdy.

Pri výbere odrôd v záhradných centrách si všímajte údaj o termíne ich dozrievania. Zberajú sa podľa odrôd od polovice augusta do polovice septembra, vo vyšších polohách aj koncom septembra až začiatkom októbra. Plody majú priemernú veľkosť 6 až 8 g. Pri ručnom zbere môže dôjsť k prasknutiu šupky i dužiny a k vytečeniu šťavy, v dôsledku čoho je nereálne obrať takto celú úrodu. Optimálnym riešením je odrezať zarodené dvojročné vetvičky s plodmi a dať ich zmraziť na 18 až 24 hodín do mrazničky. Zmrznuté vetvy s plodmi ľahko otrasiete oklepávaním do pripravenej nádoby. Plody sa rýchlo rozmrazia a sú pripravené na ďalšie spracovanie.

Pri pestovaní rakytníka vykonávajte minimálny rez. Režte ho pri odoberaní zarodených výhonkov na jeseň. Pre dosiahnutie optimálnej úrody udržiavajte kry vo výške 2 m. Skracujte konce výhonkov, aby ste zabránili nekontrolovanému rastu do výšky 3 až 4 m. Odstraňujte choré a poškodené konáre. Porast rakytníka starší ako 10 rokov, môžete rezom pákovými nožnicami zmladiť aj so všetkým starým drevom. Pôdu vyčistite, prekyprite a doplňte základné živiny. V priebehu troch rokov dosiahnete opäť dobrú kondíciu nového porastu.

Sortiment odrôd sa stále vyvíja. Nové odrody zaujmú nádhernými úrodami, kvalitou plodov s vysokým obsahom vitamínov. V nedávnej minulosti bol rakytník nenáročnou rastlinou, ktorá nepotrebovala žiadnu ochranu. Plody rakytníka si obľúbili aj vtáky, ktoré spôsobujú ich konzumáciou na väčších plochách značné škody. V porastoch rakytníka sa vyskytli alternáriové ochorenia kôry, ovocné hniloby i nekrózy kôry. Plody napáda u nás od roku 2020 aj vrtivka rakytníková, ktorá spôsobuje hnednutie a hnitie plodov, ktoré usychajú a predčasne opadávajú, čo môže výrazne znížiť úrodu. U nás má táto vrtivka zatiaľ jednu generáciu. V poraste sa objavuje od začiatku júla do polovice augusta. Zatiaľ sa odporúča pre čiastočnú elimináciu, alebo reguláciu škodcu v záhradách použiť žlté lepové dosky, ktoré pravidelne kontrolujte a meňte. Pred kuklením lariev v pôde je možné vykonať plytké skyprenie pôdy a položiť na ňu netkanú textíliu na zabránenie vyletenia nových jedincov z pôdy.