Patrí vaša obec medzi tie BEZ KANALIZÁCIE? Právnik radí, ako postupovať pri stavbe ŽUMPY

Podľa Enviroportálu Slovenskej republiky počet obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu v roku 2020 predstavoval 69,69 percenta z celkového počtu obyvateľov. Oproti roku 2005 to predstavuje nárast o 12,9 percenta, medziročný nárast je tak len 0,56 percenta. V roku 2020 z celkového počtu 2 890 samostatných obcí malo vybudovanú verejnú kanalizáciu 1 152 obcí, teda 39,86 percenta z celkového počtu obcí SR.

Každý isto vie, že žumpa je vodotesná nádrž, v ktorej sa zachytávajú odpadové vody bez toho, aby sa ďalej vypúšťali do povrchových či podzemných vôd. Jej obsah treba vyvážať v pravidelných intervaloch fekálnym vozidlom na likvidáciu do čističky odpadových vôd. Žumpa sa buduje tam, kde splaškové odpadové vody nemožno odvádzať do verejnej kanalizácie. Ak je pripojenie stavby do verejnej kanalizácie možné, stavebník je povinný sa na ňu pripojiť, uvádza to okrem iného zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, podľa ktorého vlastník stavby alebo vlastník pozemku je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok, kde vznikajú odpadové vody, na verejnú kanalizáciu, pričom vlastník stavby alebo vlastník pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu, ak je to technicky možné a nevyžaduje si to neprimerane vysoké náklady.

Na uskutočnenie vodnej stavby sa vyžaduje povolenie orgánu štátnej vodnej správy v zmysle zákona o vodách. Voda v žumpe síce je, ale nejde o vodnú stavbu, ako napríklad v prípade studne, čističky odpadových vôd, vodovodných prípojok, kanalizačných prípojok a podobne, a teda povolenie orgánu štátnej vodnej správy na žumpu nepotrebujete. Vodný zákon túto stavbu zaraďuje medzi individuálne systémy čistenia odpadových vôd, keď uvádza, že tam, kde výstavba verejnej kanalizácie nepredstavuje prínos pre životné prostredie alebo vyžaduje neprimerane vysoké náklady, možno použiť individuálne systémy čistenia odpadových vôd, ktorými sa dosiahne rovnaká úroveň ochrany životného prostredia ako pri odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou.

Stavebný zákon uvádza, že žumpa je drobnou stavbou, takže má len doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, napríklad pre rodinný dom či chatu. Drobné stavby sú legálne definované v stavebnom zákone a patrí medzi ne okrem žumpy napríklad pivnica, bazén, prístrešok pre autá, garáž, kôlňa, letná kuchyňa či oplotenie. Ide o prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m štvorcových a výšku 5 m a takisto o podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m štvorcových a hĺbku 3 m.

Pre drobné stavby, a teda aj pre žumpu postačuje len ohlásenie. Na túto všeobecnú zásadu sa však nemožno vždy spoliehať, pretože stavebný úrad, ktorým je obecný či mestský úrad, na ktorého území sa má drobná stavba (žumpa) realizovať, môže určiť, že bude nevyhnutné stavebné povolenie. Hoci by sa mohlo zdať, že po písomnom podaní ohlásenia už môžete žumpu osadiť, nie je to pravda. Urobiť tak môžete až po súhlasnom stanovisku stavebného úradu o tom, že proti uskutočneniu stavby nemá námietky. V opačnom prípade by ste sa dopustili priestupku.

Okrem informácií, ktoré vám budú pre vypĺňanie ohlásenia istotne známe (identifikácia pozemku, parcely, výmera drobnej stavby, katastrálne územie a pod.), budete musieť k písomnému ohláseniu drobnej stavby pripojiť jednoduchý situačný nákres. Ním ako staviteľ opíšete, respektíve reálne jednoducho zakreslíte, ako bude drobná stavba vyzerať v teréne a v konkrétnych podmienkach vášho pozemku vrátane odstupov od susediacich nehnuteľností.

Ten, kto akumuluje odpadové vody v žumpe, je povinný zabezpečovať ich zneškodňovanie odvozom do čističky odpadových vôd a na výzvu obce alebo orgánu štátnej vodnej správy predložiť doklady o ich odvoze najviac za posledné dva roky. Odvoz odpadových vôd môže vykonávať len prevádzkovateľ verejnej kanalizácie, obec alebo osoba oprávnená podľa osobitného predpisu, teda špecializované firmy na odvoz odpadových vôd, ktoré disponujú potrebnými certifikátmi a sú na túto činnosť oprávnené. Vzhľadom na potrebu pravidelného vývozu obsahu žumpy sa odporúča umiestniť ju blízko verejnej komunikácie, aby ju mohlo fekálne vozidlo s limitovanou dĺžkou potrubia pohodlne vysať a nemuselo pritom vchádzať na pozemok.

Ak výstavba a osadenie žumpy boli povolené, teda stavebný úrad nemal námietky, pred jej ozajstným „uvedením do života“ je nevyhnutná kolaudácia ako posledný krok na jej legalizáciu. V tomto štádiu potrebujete certifikát od výrobcu o jej nepriepustnosti a vodotesnosti. Takýto dokument od vás bude vyžadovať stavebný úrad na to, aby žumpa mohla legálne fungovať v praxi. Kolaudáciou sa žumpa uvádza do reálneho fungovania a nič už nebráni jej riadnemu spusteniu.