Permakulturistka radí: Kam umiestniť VYVÝŠENÝ ZÁHON?

Vyvýšený záhon mnohým evokuje hlavne jednu výhodu – menej sa pri práci v záhrade zohýbať. Hlavným pozitívom je však kvalitný priestor na pestovanie rastlín zabezpečený jeho skladbou. Prečo investovať čas, energiu a peniaze do vyvýšeného záhona? Pretože vďaka spolupráci s prírodou a jej zákonitosťami dosiahnete zdravú pôdu, bohatú úrodu a udržateľný systém, vďaka ktorému sa zo záhrady „nezbláznite“.

Prvý krok pri budovaní je správne umiestnenie. Nepostavte ho na mieste, kde vám bude zavadzať a kaziť okrasnú časť záhrady. Pozrite sa naň ako na ozdobu záhrady, ktorá doplní celú jej koncepciu. Vyvýšené záhony môžu byť totiž veľmi estetické prvky, vďaka ktorým nie je potrebné rozdeľovať záhradu na okrasnú a úžitkovú. Venujte sa ich vzhľadu a zosúlaďte ho so štýlom záhrady. Záhon môže byť pútavým prvkom vďaka použitým materiálom ako napríklad starý krov, romantické tehly, formovateľné škridly, estetické kamene. Zaujímavý môže byť aj tvarom – tvar kľúčovej dierky, nemecká kopa, pizza záhon, detský motýlí záhon a iné. Vďaka jeho atraktívnosti môže byť priamo pod oknami domu či pri terase a nie ukrytý niekde ďaleko za humnom či za bráničkou zadného dvora. Práve jeho dostupnosť zabezpečí, že sa stane centrom diania. Jednoducho ho skontrolujete, pozberáte úrodu, spozorujete škodce a môžete včas zasiahnuť.

Cieľom vyvýšených záhonov je budovať v nich úrodnú pôdu podobnú lesnej. Tej voňavej, nie príliš drobivej, nie príliš lepiacej sa, ale takej akurát. Jednotlivé vrstvy sú inšpirované práve tými z lesa – na zem padajú listy, ihličie, konáre, nachádzajú sa tu uhynuté živočíchy a rastliny, rozkladajú sa biotické zložky, vďaka čomu je pôda živá, neustále sa meniaca, v prirodzenom kolobehu. Samotné procesy sa v prírode dejú desiatky rokov. Vo vyvýšenom záhone sa ich snažíme imitovať a dosiahnuť výsledok vo veľmi krátkom čase. Vrstvením jednotlivých zložiek sa spustia procesy rozkladu, ktorých výsledkom bude jednak humóznejšia, výživnejšia pôda, ale aj teplo a primerané vlhko. Na dno záhona patrí staré suché drevo – popadané konáre, odumreté kmene stromov. Tie fungujú ako špongia. Počas dažďa nasiaknu vodu a v čase sucha záhon vodou zásobujú. Pri ich rozklade drevo tleje, vzniká teplo. Tieto procesy zabezpečia, aby vyvýšený záhon nevysychal.

Viac o permakultúrnych záhradách sa môžete dozvedieť na webovej stránke lifereset.sk, za ktorou stojí permakultúrna dizajnérka Zuzana MATÚŠOVÁ GIRGOŠKOVÁ. Je autorkou úspešnej knihy Ako mať krásnu jedlú záhradu a nenadrieť sa. Vytvorila so svojím tímom dokumentárny film V zdravom dome žijú šťastní ľudia. Od roku 2016 Je lektorkou permakultúrnych kurzov. S rodinou žije v ekologickom dome uprostred certifikovanej prírodnej záhrady.