Poklady medzi hnojivami: Ktorý HNOJ je najlepší a aké sú zásady aplikácie?

V súčasnosti sa zvieratá chovajú už menej, ale na druhej strane sa veľa ľudí k chovu začína vracať. Okrem chutných produktov v podobe zdravého mäsa či vajíčok získate aj cenný trus, ktorý v žiadnom prípade nie je nechcený odpad. Vďaka pomalému rozkladu v pôde sa stáva dlhodobým zdrojom živín pre rastliny. Významne sa na tom podieľajú aj mikroorganizmy rozkladajúce minerálne látky. Súčasťou hnoja sú i stimulanty, ktoré podporujú rast a vývin pestovaných plodín. Zároveň pozitívne ovplyvňuje fyzikálne vlastnosti pôdy. Ťažké vyľahčuje a zvyšuje ich priepustnosť pre vodu, ľahké robí súdržnejšími a zvyšuje ich vodnú kapacitu. Hoci sa hnoj považuje za dokonalé hnojivo, treba vedieť, kedy a ako ho použiť, aby sa dôležité živiny dodali rastlinám skutočne efektívne.

Hoci je vždy lepšie záhradkárčiť s akýmkoľvek hnojom než bez neho, pravda je, že medzi jednotlivými druhmi existujú rozdiely. Obsah dusíka, fosforu a draslíka závisí od druhu zvieraťa, jeho veku aj od krmiva, ktoré dostáva. Maštaľný hnoj malých hospodárskych zvierat, hlavne trus hydiny, obsahuje viac živín. Je suchší a má vyšší podiel organickej hmoty. Navyše kvalitu hnoja môže ovplyvniť už samotný spôsob chovu zvierat, použitá podstielka či to, ako sa s ním zaobchádzalo počas uskladnenia. Rovnako od mladého hovädzieho dobytka bude menej hodnotný, pretože zvieratá ešte samy pre seba potrebujú viac živín.

Dosah na kvalitu hnoja má aj následná manipulácia na hnojisku. Okrem makroelementov a mikroelementov je dôležitá organická zložka, ktorá sa pohybuje priemerne na hodnote 15 percent. Pomáha mikrobiálnej činnosti, ako aj celkovému životu v pôde – je zdrojom humusu. Trus hydiny, hnoj od králikov, ošípaných, oviec či kôz patrí k top hnojivám, ktoré príroda ponúka. Táto forma hnojiva je síce chudobnejšia na živiny v porovnaní s maštaľným hnojom, no predsa sa dá použiť v pevnej i tekutej forme.

Článok pokračuje na ďalšej strane...>>>

Aj keď nechováte hospodárske zvieratá, stále môžete využiť jeho benefity. Najväčšiu šancu na zaobstaranie potrebného množstva hnoja máte v lete, napríklad na internetových fórach o záhradkárčení určite niečo nájdete. Aby bol na jeseň použiteľný už ako čiastočne rozložený, na skladovanie vyberte vhodné miesto v polotieni chránené pred priamym slnkom a silným vetrom. Pod kopu môžete nasypať asi 15-centimetrovú vrstvu rašeliny, ktorá do seba vsiakne látky vyplavené dažďom. Kedysi sa dokonca odporúčalo ukladať hnoj v 25-centimetrových vrstvách tak, že každá bola ešte oddelená niekoľkými centimetrami rozdrobeného kompostu. Kompostovou zeminou, ktorá počas uskladnenia nesmela vyschnúť, sa na záver ešte celá kopa prekryla. Dnes už však takto prácne maštaľný hnoj uskladňuje málokto.

Maštaľný hnoj je dobrá zásobáreň živín v prípade, že ho správne použijete. Najvhodnejším obdobím je jeseň. Treba však vedieť, že hnoj sa nepoužíva priamo. Vždy sa musí zapracovať do pôdy alebo primiešať do kompostu. Nesmiete ho po rozhodení nechať ležať len tak na hriadkach. Čím dlhšie zostane na povrchu, tým viac dusíka uvoľňujúceho sa do ovzdušia stratíte. Navyše hnoj musí byť dobre vyzretý a uležaný. Nikdy nie priamo spod zvierat. Pôda by sa mala hnojiť každé tri až päť rokov dávkami tri až päť kilogramov na štvorcový meter. Hydinový, ale aj holubí trus použite v dávke jeden až dva kilogramy na štvorcový meter. Na ľahších pôdach ho zapracujte do hĺbky 15 až 20 cm, na ťažších do 10 až 15 cm.

Prírodne fermentovaný hnoj kúpite vo forme lisovaných granúl, a to ako jednodruhový – kravský, konský, ovčí, alebo ako zmes či s pridaním iných prírodných zložiek – rohovinová múčka, guáno. Neobsahuje semená burín ani iné nečistoty, často je takmer bez zápachu. Práca s ním je jednoduchá, balenie skladné a jeho hnojivová hodnota by sa podľa výrobcov mala vyrovnať čerstvému hnoju.

Pre plnohodnotný efekt hnojenia dodržiavajte zásady pravidelného striedania osevných tratí. Rozdeľte pestovateľskú plochu na tri časti a každý rok v jeseni jednu vyhnojte. Po čerstvom organickom hnojení začnite na jar v prvej trati pestovať hlúboviny – kapustu hlávkovú, pekinskú, kel kučeravý, hlávkový, ružičkový, karfiol, brokolicu. Hoci do tejto zeleninovej skupiny patrí aj kaleráb, skorým odrodám sa v prvej trati radšej vyhnite. Môžete však zasadiť priesady rajčiakov, paprík, vysiať uhorky, tekvice i melóny. Vhodné sú i skoré zemiaky, kukurica cukrová a výnimka medzi cibuľovou zeleninou – pór. Sú to plodiny, ktoré majú najvyššie nároky na rýchlo prístupné živiny. V druhej trati, teda na hriadkach, ktoré ste vyhnojili v jeseni pred dvoma rokmi, sa bude dariť všetkej koreňovej zelenine okrem zeleru, cibuľovinám s výnimkou spomínaného póru a takisto listovým druhom, ako je špenát alebo šalát. Hoci tieto plodiny vyžadujú vysoký obsah humusu, nemajú rady čerstvo vyhnojené pôdy. Tretia trať, na živiny najchudobnejšia, je vhodná pre strukoviny – hrach, fazuľu, bôb, ale aj bylinky.