Pozor na niektoré druhy ŠKORICE! Obsahujú nebezpečné látky!

Nie je škorica ako škorica! Niektoré druhy škorice môžu obsahovať nebezpečné toxíny vo vyššom množstve. Ide hlavne o pečeňový toxín kumarín. Ten sa nenachádza len v niektorých druhoch škorici ale aj v ďalších rastlinách. Má sladkú vôňu, ktorá pripomína čerstvo pokosenú trávu. Kumarín sa používa v parfumoch od roku 1882.

Kedysi sa kumarín používal v v potravinárskom priemysle na dochutenie potravín, ale neskôr boli stanovené pravidlá na obmedzenie jeho používania v potravinách, pretože vyššie dávky sa spojili s hepatotoxickými účinkami, čo znamená, že môže mať negatívny vplyv na pečeň. Poškodenie pečeňových buniek môže viesť k zápalu pečene, pečeňovým léziám a v extrémnych prípadoch až k chronickým pečeňovým ochoreniam.

Kumarín môže ovplyvniť zrážanlivosť krvi, čo znamená, že môže zvýšiť riziko krvácania. To môže byť nebezpečné pre ľudí, ktorí užívajú antikoagulačné lieky (ktoré sú tiež známe ako krvné riedidlá), pretože by mohlo dôjsť k nadmernému krvácaniu.

V niektorých prípadoch môže nadmerný príjem kumarínu ovplyvniť srdcový rytmus a krvný tlak.

Kumarín sa nachádza v rôznych rastlinách a bylinách, vrátane škoricovníka. Zdraviu nezávadná denná dávka sa pohybuje okolo 0,1 mg/kilogram. Ktorá škorica je teda tá dobrá a ktorej sa radšej vyhnúť?

Ceylonská škorica (Cinnamomum verum) je známa ako pravá škorica a má jemnejšiu arómu. Obsahuje nižšie množstvo kumarínu v porovnaní so škoricou cassia. V ceylonskej škorici sa nachádza kumarín v množstve pod 190 mg/kg.

Škorica Cassia (Cinnamomum cassia) známa aj ako čínska škorica, je rozšírenejšia, používanejšia a cenovo dostupnejšia škorica. Používa sa v mnohých kuchyniach. Obsahuje vyššie množstvo kumarínu, ktorý poskytuje škorici cassia intenzívnejšiu chuť, ale zároveň môže byť aj vyššie riziko toxicity. Čínska škorica obsahuje prinajmenšom množstvo 700 mg/kg a prinajhoršom až 12230 mg/kg

Sú dva hlavné druhy škorice, ktoré sa často používajú v kuchyni a ľudia ich často kupujú ako korenie alebo do doplnkov stravy. Hlavné rozdiely medzi týmito dvoma druhmi škorice sú

Má jemnejšiu arómu a je menej horká. Je rádovo drahšia než čínska škorica. Má svetlejšiu farbu kôry, väčšiu jemnosť a dokonca môže byť viac vrstvená. Mletá ceylonská škorica má tendenciu byť svetlejšia a jemnejšia, často s jemným práškovým vzhľadom.

Je lacnejšia škorica a preto sa používa najčastejšie. Má tmavšiu farbu kôry, najčastejšie hnedú alebo tmavohnedú. Kôra je obvykle hrubšia a môže mať hrbole alebo trhlinky. Mletá škorica Cassia môže mať tmavšiu farbu a hrubší vzhľad, s väčšími kúskami.