Pšenica, ktorá vyriešila problémy s LEPKOM! Na Myjavských kopaniciach pestujú prastarú OBILNINU

Manželia Žaneta TRUPLOVÁ BRACHŇÁKOVÁ a Martin TRUPL zasiali pred rokmi do neúrodnej pôdy v Košariskách zrná prastarej pšenice dvojzrnky. Hľadali liek pre svoje dieťa so silnými potravinovými intoleranciami. Syn Marcel sa narodil s Downovým syndrómom. Hoci je to mentálne znevýhodnenie, súvisí aj s ďalšími zdravotnými problémami, ktoré sa objavili v období, keď prechádzal z materského mlieka na normálnu stravu. Spočiatku to bol ekzém, neskôr sa pridala masívna tvorba hlienu v dýchacích cestách. Chronický stav trval roky a nikto im nevedel pomôcť. Zlom nastal po vykonaní testu potravinovej intolerancie Food Detective. Vyšla mu silná intolerancia na mlieko, pšenicu, citrusy a lepok. Po dvoch týždňoch diéty sa imunita vzchopila a ostal prakticky bez hlienov. Rodičia boli šťastní a zároveň šokovaní tým, že príčinou jeho problémov bola vlastne strava. Po niekoľkých mesiacoch sa jeho zdravotný stav napriek diéte začal opäť zhoršovať. Zamerali sa teda na ekologicky pestované potraviny. Vtedy im niekto odporučil vyskúšať prapôvodné druhy pšenice jednozrnku, kamut, dvojzrnku, ktoré sa spravidla pestujú ekologicky. Prekvapilo ich, že napriek tomu, že obsahovali lepok, zdravotný stav sa synovi začal zlepšovať, až problémy úplne vymizli.

Životné situácie, v ktorých sa rodičia báli o synovo zdravie a veľakrát aj o jeho život, im dávajú silu prekonávať nemalé prekážky spojené s podnikaním v poľnohospodárstve na Slovensku. „Prazrnko pre nás znamená návrat k zdraviu a k múdrosti prastarých mám s ohľadom na prírodu a s využitím prínosov dnešnej modernej doby. Ekologické pestovanie, spracovanie a uskladňovanie je u nás na prvom mieste. Zameriavame sa na pestovanie starobylej pšenice dvojzrnky, ktorá sa z našich jedálničkov pre industrializáciu postupne vytratila. Významne sa používala viac ako sedemtisíc rokov, vytlačila ju však moderná šľachtená pšenica vďaka ľahšiemu pestovaniu a vysokým výnosom,“ rozpráva farmaceutka, lekárnička a matka PharmDr. Žaneta Truplová.

Pšenica (Triticum) patrí do čeľade lipnicovitých (Poaceae). Starý názov žito sa používal na západe Slovenska pre pšenicu, na východe pre raž. Delí sa z pohľadu genetickej výbavy na diploidné (jednozrnka), tetraploidné (dvojzrnka, kamut, tvrdá pšenica) a hexaploidné (moderná pšenica siata a špalda). Okrem toho sa delí na poddruhy plevnaté a bezplevnaté, čiže nahé. Plevnaté pšenice treba pred spracovaním vylupovať. Plevy chránia zrno, a preto sú plevnaté druhy ako jednozrnka, dvojzrnka a špalda vhodné na ekologické pestovanie. Iné delenie pšenice je na ozimnú a jarnú formu podľa toho, kedy sa seje. Napríklad dvojzrnka existuje aj jarná, aj ozimná.

V dôsledku ľudskej činnosti sa mnohé kultúrne pestované rastliny postupne vytrácali a dnes sa málo vyskytujú vo svojej prirodzenej lokalite. Medzi významné genetické zdroje patrí pšenica dvojzrnová. Spolu s jačmeňom sa zaraďuje medzi najstaršie pestované plodiny v Európe. V niektorých európskych krajinách vrátane Slovenska sa našli dôkazy pestovania pšenice dvojzrnovej. Táto reliktná rastlina sa v niektorých oblastiach Slovenska výnimočne pestovala aj v 40. až 60. rokoch 20. storočia. A to napríklad na Krupinskej planine, v podhorí Bielych a Malých Karpát, v studených kotlinách severného Slovenska a v Ondavskej vrchovine.

Spočiatku pestovali pšenicu iba pre syna. Prvé vrecúško dostali do daru od farmára z Polnej pri Jihlave. Pestovacie plochy postupne rozširovali, kúpili a prenajali si pozemky. Dnes pestujú najmä dvojzrnku, ale aj bylinky a ďalšie obilniny ako raž spolu na 50 hektároch. Tretina pôdy stojí v ekologickom hospodárstve vždy úhorom. Bolo odvážne pustiť sa do pestovania obilia „na Myjavsku“, kde je pôda ťažká, ílovitá a bežným poľnohospodárskym plodinám sa nedarí. Kraj je známy najmä ovocinárstvom – tam, kde hospodárom obilie nevyrástlo, zasadili stromy. Paradoxne, pri dvojzrnke sa to ukázalo ako výhoda. „Narastie nízka, ale mocná,“ hovorí pani Žaneta.

Lepok je názov skupiny proteínov v obilnine. Jeho chemické zloženie sa mení v závislosti od druhu. Obilniny možno rozdeliť na tie, ktoré obsahujú lepok, a tie, ktoré sú bezlepkové. Medzi obilniny, ktoré obsahujú lepok, patrí moderná pšenica, raž, ovos, jačmeň a pôvodné druhy pšenice – kamut, jednozrnka, dvojzrnka. Tu sa však musíme pozrieť na lepok z pohľadu biológie. Moderná pšenica siata, ako aj pšenica špaldová majú šesť párov chromozómov. Pôvodné druhy pšenice, kam patrí aj dvojzrnka, majú štyri alebo len dva páry. Táto zmena v počte pri modernej pšenici nastala v dôsledku dlhodobého šľachtenia, a to práve na zvýšenie výnosov zrna. Dvojzrnka má síce menší výnos, ale zachovala si pôvodné zdraviu prospešné vlastnosti. Lepok  predstavuje výživovú hodnotu – rastlinnú bielkovinu. Jeho zloženie sa líši podľa druhu obilniny, čím sa vysvetľuje to, že človek môže byť senzitívny na lepok pšenice siatej a špaldy, ale ražný lepok či lepok dvojzrnky mu nerobí vôbec žiadny problém.

Dnes má mnoho ľudí problém s lepkom. Treba však rozlíšiť, či ide o celiakiu, intoleranciu, alergiu, alebo senzitivitu na pšeničný lepok. Pri senzitivite na pšenicu je vhodné vyhnúť sa nielen konzumácii bežnej pšenice, ale aj jej geneticky príbuznej špalde. Naopak, pôvodné odrody pšenice, a teda aj dvojzrnka, sú pre ľudí s týmito problémami vhodné. Dvojzrnka je výnimočná vysokým obsahom zinku, ktorý treba na zvládnutie chronických zápalov v čreve, posilňuje imunitu, regeneruje sliznice, kožu a cievy.