Pavúky sú užitočné: Križiak v domácnosti slúži ako mucholapka

Pri upratovaní si treba uvedomiť, že presne toľko, koľko múch a mušiek bolo uväznených v pavučinách, ktoré sme pracne povymetali, si bude v našej domácnosti slobodne poletovať potom, ako sme odstránili ich prirodzených nepriateľov. Samozrejme, trh ponúka mnoho prípravkov: chemických, elektronických, lepiacich... Ale chémia nám v súčasnosti výdatne otravuje život aj bez toho. Povedzme si úprimne, pavučina je v konečnom dôsledku nenápadnejšia a účinnejšia. Pavúky veľmi dobre vedia, kde a akým spôsobom treba inštalovať siete. Vybrali sme azda nášho najznámejšieho pavúka, ktorým je križiak obyčajný (Aradanus diadematus). Pavučiny tohto druhu sú známe, nadchýnajú svojím tvarom, dômyselným prepletaním, ozdobené drobnými kvapôčkami sú obľúbeným objektom makrofotografií.

Dali sme príležitosť samičke križiaka a nesklamala. Vypustili sme ju slobodne v oblasti okna a ona sa sama rozhodla, kde si vybuduje sieť. Umiestnenie bolo naozaj strategické, spleť tenučkých vlákien oproti oknu takmer nevidieť. Ak vletí do miestnosti väčší druh hmyzu, po chvíľke otravného bzučania príde na rad zúfalé bzučanie a hneď nato nastane ticho.

Buduje sieť od prostriedku, ktorý upevní na „nosné lanká“ pavučiny. Tieto následne symetricky prepája ďalšími vlákenkami. Na produkciu pavučiny slúži snovacia bradavka v zadnej časti bruška, pri výstavbe si pavúk pomáha posledným párom nôh, natiahnutím ktorých meria a následne pripevňuje vlákno k vláknu. Postupuje pomerne rýchlo, celú sieť dokáže vybudovať v priebehu polhodiny. Číha uprostred. Napriek tomu, že má osem očí, vidí pomerne zle – jeho zrak je citlivý predovšetkým na pohyby, registrované v úzkom zornom poli. Niekedy sa stane, že si korisť, metajúcu sa mimo zorného poľa nevšimne ani napriek vibráciám v sieti.

Situácia je komická, pavúk sa po čase unudene obzrie, chvíľku trvá, kým si uvedomí, čo sa deje, a nato sa zrazu bleskovo rozbehne. Pedipalpami (končatinami, vychádzajúcimi z oblasti hlavičky) ohmatá korisť, skontroluje potrebné vlastnosti, predovšetkým veľkosť, tvar, pach, poprípade chuť (u samčekov sú nositeľmi pohlavných buniek) a následne omráči korisť uhryznutím a vstreknutím jedu. Zvyčajne dôjde k okamžitému usmrteniu. Jed križiaka obyčajného v takom množstve, ktoré je jedinec schopný vyprodukovať, nie je pre človeka nebezpečný. Uhryznutie je navyše takmer bezbolestné, pretože pavúk nedokáže preniknúť cez ľudskú kožu.

Križiak obyčajný pri omotávaní koristi nesnová len novú pavučinu, využíva aj pavučinu zo siete. V prípade väčšej koristi môže zužitkovať a polovicu jestvujúcej siete. Korisť vysáva aj niekoľko hodín, vysatú schránku odhodí pod sieť (v našom prípade na okennú parapetu, ktorú len stačí pretrieť obrúskom). Počas veľmi skorého rána zvyšky siete skonzumuje a vybuduje celkom novú sieť (pokiaľ nie je presýtený, ale plánuje opäť loviť). Ak sa na starej prichytilo niekoľko malých mušiek, odopne ich a taktiež pustí dolu (opäť stačí pretrieť parapetu servítkom, netreba naháňať mušky po celom byte). Ak nájdete na parapete drobnú tmavú kvapôčku, nič to, aj pavúk sa musí občas vyčistiť.

Zhruba dva a trikrát za sezónu sa zvlieka, čo však závisí aj od dostatku potravy. V tom čase je zraniteľný, nebuduje sieť, ukrýva sa. Samček po poslednom zvliekaní prestáva stavať siete a odchádza hľadať samičku. Keď samček narazí na sieť nejakej samičky, postaví si v jej susedstve svoju pavučinu a určité obdobie trávi jemným brnkaním na spoločné vlákenko oboch sietí. Takto sa dorozumieva, snaží sa upútať potenciálnu partnerku a zaujať ju. Ak je šikovný, môžu sa spáriť, no potom musí rýchlo ujsť. Ak nie je dostatočne šikovný, samička ho skonzumuje. Je oveľa výhodnejšie v súvislosti s vaším bojom proti hmyzu si zadovážiť samičku.

Nemusíte sa báť, že by vaša samička pobehovala po byte – má svoje miesto, tam si stavia sieť, často niečo chytí, je spokojná, nemá dôvod sa sťahovať. Samičku od samčeka rozoznáte pomerne ľahko – samček je menšieho vzrastu, má štíhle bruško, zato mocnejšie pedipalpy. Samička je väčšia, má guľaté bruško a na jeho spodku čosi ako jazýček – to je epigina, jej pohlavné orgány. Predstavitelia tohto druhu pavúkov môžu mať rôzne sfarbenie – od béžovej cez bledohnedú a po najtmavšiu hnedú, takmer čiernu. Určite vo svojej záhrade alebo na prechádzke v lese nájdete ten správny odtieň.