Skúsený odborník sa podelil o cenné rady, vďaka ktorým vysadíte ovocné stromy ako profesionáli

Hosťom nového podcastu Záhradkár bol Ing. Michal NIGUT – ovocinár so 16-ročnou praxou. Záhradkárom prezradil veľa zaujímavých informácií. Dajte na jeho rady a už nikdy neurobíte základné chyby!

Ako si záhradkár má vybrať ten správny ovocný strom do svojej záhrady?

V prvom rade je potrebné sa zamerať na to, čo záhradkárovi chutí. Podľa toho si vyberie jablone, hrušku, slivku a iné. Druhým dôležitým bodom je výber správneho miesta, pretože ovocný strom potrebuje svoj priestor na to, aby dobre rástol a aby prinášal bohatú úrodu, ktorá je cieľom jeho pestovania. Tretím bodom je výber správnej odrody. Záhradkárom odporúčam zamerať sa na odrody, ktoré sú tolerantné alebo rezistentné proti chorobám. Uľahčia si tak pestovanie. Do menších záhrad sú vhodné menšie stromy, ktoré sa však dožívajú nižšieho veku – približne 20 až 25 rokov. Dôležité je aj zodpovedať si otázku, na akom podpníku má byť stromček, pretože podpník zásadne ovplyvňuje to, ako strom bude rásť, aký bude veľký, ako dlho bude žiť, akú úrodu bude prinášať.

V súčasnosti sa do popredia vracajú staré odrody. Odporúčate začínajúcim záhradkárom orientovať sa takýmto trendom, čiže vrátiť sa k našim koreňom a k tomu pôvodnému, čo sa tu kedysi pestovalo, alebo sú nové odrody možno jednoduchšie na pestovanie, prípadne na ochranu proti chorobám a škodcom? Možno majú vyššiu rodivosť alebo iné výhody...

Žiadna jediná správna cesta v ovocinárstve podľa mňa nie je. Tak, ako sa medzi starými odrodami nájde stále množstvo vynikajúcich odrôd, tak je to aj medzi tými novými. Veď aj tie staré boli raz nové. A odvolávať sa na to, že sú tradičné slovenské, nie je celkom pravda, pretože mnohé k nám prišli z iných oblastí. Napríklad hruška ‘Parížanka’ má už približne 300 rokov a teda naozaj dlhú tradíciu pestovania na našom území, pochádza však z Francúzska. Väčšina starých odrôd pochádza z Rakúska, Nemecka, Francúzska. Ovocie vždy migrovalo s ľuďmi. Ovocinári sú totiž takí nomádi. Chodia, hľadajú po celom svete. Tu si odrežú prútik, tam očko, namnožia novú odrodu a dajú jej nejaký svoj názov.

Aké druhy sú vhodné pre záhradkára začiatočníka? Nie každý totiž ovláda agrotechnické zásahy či ochranu rastlín.

Väčšina bobuľového ovocia je menej náročná. Napríklad ríbezle, maliny, egreše. Čučoriedky sú náročné. Zemolez kamčatský je celkom nenáročný, avšak nie každému chutí. My máme v záhrade vysadených veľmi veľa muchovníkov. To je naozaj extrémne nenáročná ovocná drevina. Treba si však vybrať správnu odrodu, nakoľko niektoré sú extrémne šťavnaté a sladké, iné nie. Z ovocných stromov je najmenej náročná slivka. Dobre znáša všetky výkyvy počasia. Väčšina sliviek je samoopelivá, takže vám stačí jeden strom do malej záhrady. Na čo si však pri slivke musíte dávať pozor, je piliarka, proti ktorej treba včas a cielene zasiahnuť.

Vypočujte si podcast Záhradkár, kde záhrada ožíva v každej epizóde. Svetom záhradkárčenia vás prevedú Marcela Šišoláková a Filip Kadlečík. Podcast nájdete na www.izahradkar.sk a vo všetkých podcastových platformách.

Sú stĺpovité stromy naozaj stĺpovité alebo ich treba radikálne rezať, aby sme ich udržali v takom tvare?

Geneticky prirodzený je stĺpovitý rast len u jabloní. Keďže takáto forma jablone veľmi nerastie, dochádza u nej k striedavej rodivosti. Nie každý rok je na tom stromčeku úroda, prípadne raz je väčšia, raz menšia. Ja odporúčam sadiť takéto stromy na striedačku, čiže v jednom roku zasadiť dva, v druhom ďalšie dva, a tak si tú úrodu zabezpečíte. Keďže takýto strom rastie pomaly, nevytvára veľa dreva, ani úroda nemôže byť stále rovnaká. Rez je pomerne jednoduchý, v podstate sa strom len prerezáva, odstraňujú sa hlavne kolmo rastúce letorasty. Označenie stĺpovitý neznamená, že je to malý strom. Dorastie bez problémov do výšky 2,5 až 3 m. Má však úzky habitus, takže sa jednotlivé stromy dajú sadiť pomerne husto vedľa seba a dokážete si tak vytvoriť ovocnú stenu. U iných druhov je potrebné hľadať odrody, ktoré prirodzene slabšie rastú a majú kompaktný tvar koruny. Takéto odrody v kombinácii so slabo rastúcim podpníkom môžu v konečnom dôsledku v záhrade zaberať málo miesta a budú vám dávať peknú úrodu. Práve toto je cesta pre takých záhradkárov, ktorí chcú mať naozaj veľa ovocných druhov na malom pozemku.

Na čo je potrebné dávať pozor pri nákupe ovocných stromov?

Určite mnohí z vás trávia hodiny pri výbere odrôd, hľadaní a porovnávaní rôznych ponúk. Aby ste predišli sklamaniu, nakupujte materiál s jasným pôvodom – stromčeky s úradnou náveskou a rastlinným pasom. Certifikované stromčeky majú pripevnenú úradnú menovku modrej farby a kategória konformného CAC materiálu menovku žltej farby. Súčasťou menovky je rastlinný pas platný v rámci Európskej únie.

Ako si v ovocnej škôlke vybrať ten správny výpestok?

Voľnokorenný stromček by mal pôsobiť zdravo, mal by mať zapestovanú korunku. Mal by byť nepoškodený, bez rezných rán alebo iných poškodení, nemal by byť polámaný. Dôležité je, aby mal správne vybudovaný koreňový systém. Znamená to, že keď ho vytiahnete z pieskovej základky, v ktorej je v záhradníctve zakopaný, korene by nemali mať žiadne veľké poškodenia.

Vypočujte si podcast Záhradkár, kde záhrada ožíva v každej epizóde. Svetom záhradkárčenia vás prevedú Marcela Šišoláková a Filip Kadlečík. Podcast nájdete na www.izahradkar.sk a vo všetkých podcastových platformách.

Čo je potrebné urobiť s voľnokorenným ovocným stromom po jeho zakúpení?

Ten postup je v princípe jednoduchý. Strom bol zasadený v pôde a po vyoraní zažíva stres. Z jeho komfortu, kde mal dostatok vody a živín, sme ho vytrhli a premiestnili. Je veľmi dôležité, aby strom pred výsadbou nabral dostatok vody. Veľa ľudí robí tú chybu, že stromček ihneď zasadia. To je prvá základná chyba. Strom je potrebné minimálne na jeden deň namočiť do vody – do suda s vodou alebo do väčšieho vedra. Strom počas tohto času dokáže do všetkých pletív cez korene ešte nasať dostatok vody, aby následne po vysadení nevyschol. Na samotné vysadenie je potrebné si pripraviť pôdu, oporu, viazaciu pásku (buď degradovateľné pásky alebo jutový špagát), vedro s vodou, substrát alebo kompost. Na dobrý štart je vhodné pridať priamo ku koreňom aj mykorízne huby.

Ako často a akým množstvom vody strom zalievať?

Jarná výsadba je náročnejšia, keďže veľmi rýchlo nastupuje teplé počasie. Preto je lepší jesenný termín výsadby. Vhodné je pridať ku koreňom mykorízne huby, nakoľko zväčšujú povrch koreňov a tým zväčšujú aj plochu, ktorou dokáže strom prijímať vodu a živiny. Pri jesennej výsadbe v podstate netreba zalievať až do jari. Pri jarnej výsadbe je potrebné dodať každý týždeň približne 10 l vody. Toto množstvo je orientačné, treba sa riadiť aktuálnym počasím a podmienkami, vrátane typu pôdy. Pôda by mala byť v hĺbke 15 cm stále vlhká, čo veľmi jednoducho zistíte rukou. Platí to však nielen pre práve vysadené stromy, pozornosť treba venovať aj rodiacim stromom, ktoré potrebujú vodu na násadu plodov a dozrievanie úrody, ale aj pre tvorbu nového dreva.