Špenát vám nezaručí svaly à la Pepek námorník, no zatočí so stresom! Sejte ho a buďte v pohode

Veľkou výhodou špenátu je, že semená klíčia už pri teplote 3 až 4 °C a napučané vydržia vo vlhkej, studenej pôde bez toho, aby začali hniť. Aj mladé rastliny vo fáze klíčnych listov dobre znášajú krátkodobé mrazy až -8 °C. Pozor si však treba dať v lete, lebo pri teplotách nad 25 °C, ak rastliny výdatne nezalievate, tvoria drobné tvrdé listy a predčasne vybiehajú do kvetu. To je hlavný dôvod, prečo odporúčame, počas leta pestovanie špenátu vynechať.

Vysievanie špenátu si naplánujte na tri termíny – skoro na jar, na jeseň a na prezimovanie ako zimný špenát.

Na jar ho sejete čo najskôr – len čo pôda obschne a dá sa pripraviť, často už koncom februára, najneskôr začiatkom apríla. Z neskoršej jarnej sejby predčasne vybieha do kvetu. Osivo vysievajte do riadkov vzdialených 15 až 30 cm, v riadku na vzdialenosť 1,5 až 3 cm a do hĺbky 3 až 4 cm. Semená vyklíčia do 6 dní a vzídu do 2 týždňov od sejby. Veľmi dôležité je zvoliť správnu odrodu. Úrodné a odolné sú hlavne F1 hybridy, ktorých významná vlastnosť je vyrovnanosť porastu.

Ak chcete listy zberať na jeseň, je vhodné špenát pestovať ako následnú plodinu po cibuli, skorých zemiakoch alebo skorých hlúbovinách. Vysievať ho môžete od polovice augusta až do začiatku septembra (‘Lorelay’, ‘Misano F1’, ‘Monores’, ‘Winterriesen’, ‘Hudson F1’, ‘Matador’). Na zabezpečenie spoľahlivého vzchádzania pri neskoro letnej sejbe je nevyhnutné zalievanie. Porast špenátu udržujte bez burín a v suchej jeseni ho podľa potreby tiež zavlažujte.

V prípade, že chcete pestovať samostatný porast na prezimovanie, siať môžete v septembri, až do polovice októbra.

Špenát je na klimatické podmienky pomerne nenáročný, ale na dobrý rast potrebuje dostatok vlahy a živín. Má relatívne slabý a plytký koreňový systém, preto je náročný na vlahu. Pri nedostatočnej vlhkosti pôdy rastie pomaly, vytvára málo listov s horšou kvalitou. Dobre znáša zatienenie, takže ho môžete pestovať aj pod stromami či krami viniča. Vyžaduje pôdu v starej sile, preto hnojenie maštaľným hnojom môže byť škodlivé. Pomerne dobre reaguje na hnojenie dusíkom, musíte však pamätať na to, že jeho nadmerné dávky spôsobujú zvýšenú kumuláciu dusičnanov v listoch. Počas vegetácie udržiavajte porast bez burín.

So zberom začnite hneď, ako rastliny vytvoria 5 až 6 listov. Najvhodnejšie obdobie je za sucha, najlepšie ráno po rose, lebo listy rýchlo vädnú alebo sa zaparia. Zrezaný špenát nie je možné dlho skladovať, aj v chladničke si uchová dobrú kvalitu maximálne 5 dní. Skvelé na sejbe jesenného špenátu (odrôd s dlhšou vegetáciou) je to, že čerstvé listy môžete zberať až do príchodu prvých mrazov.

Tradovaný vysoký obsah železa v špenáte bol spôsobený mylne posunutou desatinnou čiarkou pri rozboroch koncom 19. storočia. Špenát obsahuje kyselinu šťaveľovú, ktorá znižuje schopnosť organizmu využiť železo a vápnik z potravín. S oboma prvky tvoria nerozpustné šťaveľany, z ktorých sa tieto živiny do tela nevstrebávajú. Špenát je zdravý, ale na vysoký obsah železa v ňom zabudnite.

Špenát je však ideálna zelenina pre ľudí vystavených stresu. Je totiž výborná zásobáreň životne dôležitých látok a zabezpečuje správne fungovanie všetkých orgánov. Nachádza sa v ňom životodarný mix vitamínov skupiny B, ktoré sú dôležité na metabolizmus sacharidov, dobré nervy a výkonnosť mozgu. Má pomerne vysoký obsah karoténu, ktorého funkciou je ochrana slizníc. Okrem toho obsahuje aj veľa vitamínu C, E, horčíka, vápnika a draslíka. Vláknina čistí a detoxikuje črevá, odstraňuje ich nedostatočnú činnosť a zápchu.