Sme tím vášnivých záhradkárov, ktorí sa delia o svoje vedomosti a lásku k záhradníctvu. Našim cieľom je prinášať odborné rady, praktické skúsenosti, inšpiráciu a aktuálne trendy v oblasti úžitkových i okrasných záhrad a všetkého, čo súvisí s rastlinami.

redakcia Záhradkár

Mimóza citlivá (Mimosa pudica), u nás nazávaná aj citlivka alebo hanblivka je známa tým, že reaguje na dotyk. Keď sa jej zľahka dotknete, poskladá listy a pôsobí tak, akoby bola zvädnutá. Tento trik používa na zvieratá, ktoré by ju chceli zožrať. Tie nad nevábne vyzerajúcou rastlinkou ohrnú nosom a nájdu si radšej takú, ktorá vyzerá chutnejšie. Ak sa mimózy dlhší čas nik nedotkne, opäť lístky roztvorí.

Mimóza však zvládne ešte viac. Vie sa naučiť, že ak na ňu dopadajú kvapky dažďa, môže ostať v pokoji a lístky nezatvorí. Výskumníci sa domnievajú, že sa dokáže učiť na základe svojich skúseností.

Rastlinku študovali odborníci z University of Western Australia a zistili, že jej zatváranie a otváranie lístkov nie je iba obyčajný reflex. Na imitáciu dažďa použili obyčajnú vodu, ktorú na ňu kvapkali a pozorovali jej reakcie. Na začiatku mimóza listy zatvárala, ale veľmi rýchlo sa naučila, že kvapky vody jej neublížia, a pri ďalších pokusoch nechávala listy otvorené. Niekoľko týždňov si pamätala, že kvapiek vody sa nemusí obávať. Vyzerá to teda tak, ako keby mala krátkodobú aj dlhodobú pamäť.

Ako to mimóza robí bez toho, aby mohla použiť nervový systém, to výskumníkom zatiaľ nie je jasné. Vedci sa domnievajú, že rastlinám pomáha signalizácia na&nbsp;úrovni buniek, ktorú zabezpečuje kalcium.

Ak najnovšie poznatky potvrdia aj iní odborníci, ľudia a&nbsp;zvieratá už nebudú oficiálne jediní, ktorí sa dokážu učiť, pretože majú nervový systém. Niektoré rastliny zjavne neprítomnosť mozgu nedokáže odradiť od&nbsp;mimoriadne inteligentných prejavov.

Keďže <a href="https://zahradkar.pluska.sk/izbove-rastliny/mimoza-je-rozmarna-rastlina-ktora-zvadne-ked-jej-dotknete" target="_blank" rel="noopener">mimóza sa pestuje aj ako izbová rastlina,</a> je možné, že po&nbsp;najnovších výskumoch o&nbsp;ňu rapídne vzrastie záujem. Ľudia už nebudú cvičiť len svojich štvornohých miláčikov, ale aj rastliny. Domáce pokusy možno prinesú ďalšie zaujímavé výsledky.

Vedia sa aj porozprávať

Niektorí vedci tvrdia, že rastliny dokážu aj iné veci, ktoré sme si dlhodobo spájali len so&nbsp;živočíchmi. Okrem pamäti by mali byť schopné aj celkom slušne komunikovať.

Napríklad na&nbsp;University of Western Australia prišli na&nbsp;to, že semienka <a href="https://zahradkar.pluska.sk/video/top-13-fantastickych-odrod-cili-vyber-slovo-vzateho-odbornika" target="_blank" rel="noopener">čili</a> dokážu komunikovať s&nbsp;<a href="https://zahradkar.pluska.sk/uzitkova-zahrada/pestujte-bazalku-crepniku5-dovodov-preco-mat-bazalku-celorocne-poruke" target="_blank" rel="noopener">bazalkou</a>. Pri pokusoch zistili, že ak nechajú semienka čili v&nbsp;zemi osamote, je oveľa nižšia šanca, že vyklíčia, ako keď ich dajú k&nbsp;bazalkám. V&nbsp;druhej fáze výskumu skúšali, čo sa stane, ak medzi semienkami čili a&nbsp;bazalky zamedzia možnosť priameho kontaktu alebo prenosu chemických signálov. Preto čili oddelili od&nbsp;bazalky kusom čierneho plastu. Napriek tomu semienka čili dokázali „vycítiť“, že bazalka je nablízku, a&nbsp;šance na&nbsp;ich vyklíčenie sa zvýšili. Ako to dokázali bez možných chemických signálov? Jednou z&nbsp;odpovedí by mohlo byť, že vzájomnú komunikáciu zabezpečujú akustické signály generované pomocou nanomechanických oscilácií vnútri buniek.

Rastliny sa nielen rozhodujú, či vôbec vyrastú, podľa toho, koho budú mať za&nbsp;suseda. Dokážu sa aj navzájom varovať pred predátormi.

Americký vedec Richard Karban dokonca tvrdí, že komunikačné signály si vymieňajú vzduchom. Keď rastlina napríklad zachytí, že sa blíži lúčny koník, ktorý by ju svojím necitlivým poskakovaním mohol poškodiť, zvýši svoju obranu. Karban pomocou nožníc poškodil vršky rastlín takým spôsobom, akým to robia práve lúčne koníky. Potom nasadil poškodené aj nepoškodené rastliny na&nbsp;pole vedľa ostatných. Zistil, že tie rastliny, ktoré zasadil vedľa poškodených, dokázali nájazdu kobyliek odolávať oveľa lepšie.

Flóra sa však chytá aj na&nbsp;najnovšie výdobytky civilizácie, akými je napríklad internet. Rastliny zrejme odjakživa využívajú podzemnú komunikáciu, ktorú zabezpečujú ich korene a&nbsp;okolité huby. Práve huby vytvárajú akúsi sieť, na&nbsp;ktorej korene môžu získavať informácie. Čo všetko na&nbsp;tejto sieti môžu nájsť, zatiaľ ľudia nevedia presne dekódovať.

Rastliny si teda dokážu pamätať, debatujú spolu a&nbsp;globálnu informačnú sieť už využívajú milióny rokov. Kto je teda pánom tohto sveta, človek alebo <a href="https://zahradkar.pluska.sk/uzitkova-zahrada/je-plna-vitaminov-mineralov-zerucha-vyrastie-tri-dni" target="_blank" rel="noopener">žerucha</a>?

Už ste o tom počuli? Odborníci sa domnievajú, že rastliny majú rovnakú schopnosť ako my

redakcia Záhradkár

Autor článku

redakcia Záhradkár

Plus TV

Stolový kalendár s lunárom pre všetkých záhradkárov práve mieri do predaja

LUNÁRNY KALENDÁR pre záhradkárov | 9. – 15. DECEMBER

Posledný tohtoročný Záhradkár špeciál je práve v predaji!

Výber pre vás

Už ste o tom počuli? Odborníci sa domnievajú, že rastliny majú rovnakú schopnosť ako my

redakcia Záhradkár

Súvisiace články

Úžasné! 7 Zaujímavostí o TEKVICIACH, ktoré vás prekvapia

TOP 8 dôvodov, prečo si jablko dopriať naozaj každý deň + chutné recepty

Keď má príroda zmysel pre humor: Viete, prečo nám občas dopraje plody netradičných tvarov?

Keltský stromoskop! Objavte svoj strom a zistite, čo to o vás prezrádza

Budete sa čudovať! 8 zaujímavostí, ktoré ste netušili o orchideách

TOTO musíte vidieť! Kúzelný les naozaj existuje, a my vieme kde

Autor článku

redakcia Záhradkár

Plus TV

Stolový kalendár s lunárom pre všetkých záhradkárov práve mieri do predaja

LUNÁRNY KALENDÁR pre záhradkárov | 9. – 15. DECEMBER

Posledný tohtoročný Záhradkár špeciál je práve v predaji!

Výber pre vás