Štedrovečerný stôl podľa TRADÍCIÍ: Čo by nemalo chýbať a aké symboly prinesú ŠŤASTIE a ZDRAVIE?

Keď zvonili na večer, gazda zašiel s deťmi do záhrady potriasť stromy, aby mali veľa ovocia. Veľké stromy, ktoré nemohli potriasť, oväzovali povrieslom.

V mnohých obciach obecný pastier pred večerou chodil z domu do domu vinšovať, aby gazda v budúcom roku mal mnoho sena a dobrú úrodu na poliach.

Pred večerou sa porobili posledné úpravy – gazda doniesol do izby snopček slamy ako spomienku na narodenie Božieho syna, ktorý sa narodil na slame.

Pod obrus sa dávalo obilie, strukoviny, drobné mince, do ošatky na stôl pečivo v podobe zvierat – toľko kusov, koľko mali v hospodárstve kravičiek.

Nohy stola sa zopli reťazou, ktorá symbolizovala pevnosť a svornosť rodiny. Pod stôl sa položil rýľ, sekera, lemeš alebo čerieslo –železné predmety symbolizujúce pevné zdravie.

Na prestretom stole boli jablká, orechy, cibuľa, cesnak, oblátky a chlieb, sviečka, Biblia a fľaša pálenky. K stolu si všetci zasadli v čo najnovších šatách.

Štedrá večera sa začínala modlitbou a čítaním z evanjelia o narodení Božieho Syna. Potom urobil otec deťom medom krížiky na čelo, aby boli celý rok milé a dobré.

Platilo, že od štedrovečerného stola vstával nanajvýš jeden človek, zvyčajne gazdiná, ktorá obsluhovala všetkých členov rodiny. V niektorých oblastiach bolo všetko rozložené na stole a od večere nevstával naozaj nik.

V minulosti sa jedlo z jednej misy drevenými lyžicami. Na stole nemal byť nôž, preto sa z chleba odlamovalo. Nemala sa používať ani vidlička.

Štedrá večera pozostávala z viacerých chodov. Magické účinky sa pripisovali nielen jednotlivým jedlám, ale aj počtu chodov. Spravidla sa ich podávalo sedem až deväť. Niekde sa patrilo zjesť z každého jedla len tri až štyri hlty.

Počuli ste už náš podcast? V každej epizóde vám prezradíme praktické tipy do záhrady a poskytneme zaujímavé rozhovory s odborníkmi.