Tajomstvo pestovateľského úspechu: Krásne korene petržlenu môžete mať aj na ťažkej pôde

Koreňový petržlen je špecialita strednej Európy, pestuje sa na Slovensku, v Česku, Rakúsku a v časti Nemecka. Poznajú ho Poliaci a okrajovo i Holanďania. Celý zvyšok sveta považuje petržlen za bylinku, síce známu a rozšírenú, ale radenú k tymianu, bazalke alebo oreganu. V zahraničných katalógoch ho preto nenájdete v ponuke medzi zeleninou. Petržlen patrí medzi dvojročné rastliny. V prvom roku vytvorí koreň so zásobnými látkami. Ak by ste ho na hriadke nechali až do ďalšej sezóny, využije ich na kvitnutie a tvorbu semien.

Pestovanie petržlenu nie je náročné a zvládne ho aj začínajúci záhradkár, no niekedy vás môže potrápiť problém s klíčením osiva. Sejte ho na jar, v marci až v apríli priamo na pripravené hriadky, nepotrebujete tak skleník či predpestovať priesady. Riadky by mali byť vzdialené 30 až 40 cm. Po jednotení mladých rastlín je ich optimálna vzdialenosť v riadku 5 cm.

Pri príprave osevného plánu zvoľte hriadky, na ktorých ste v predchádzajúcich aspoň štyroch rokoch nepestovali koreňovú zeleninu. Vhodnými predplodinami sú napríklad hlúboviny a plodová zelenina. Petržlen sa zaraďuje do druhej trate a vyžaduje tak pôdu v starej sile – druhý až tretí rok po organickom hnojení. Kvalitná, štruktúrna, dobre a hlbšie zrýľovaná pôda je podmienkou úspešného pestovania. Optimálna je hlinito-piesočnatá, ale pri dobrej závlahe môže byť aj ľahšia piesočnatá. Ťažké, ílovité a kamenisté pôdy nie sú veľmi vhodné.

Petržlen máva časté problémy s klíčením, lebo jeho semená obsahujú furokumaríny, látky, ktoré bránia klíčeniu buriny. Rastlina si tak zaisťuje životný priestor. Praktickým výstupom z tohto poznatku je pre záhradkára to, že hriadka s petržlenom nevyžaduje toľko odburiňovania ako susedné. Furokumaríny sú však aj jedným z dôvodov pomalšieho vzchádzania. Hoci sa v procese klíčenia postupne odbúravajú, vyžaduje to určitý čas. Toto je dôvod, prečo petržlen okamžite nevyklíči ani po tom, čo ho na jar vysejete pri optimálnych vlhkostných podmienkach do dostatočne vyhriatej pôdy.

Nežiaduce rozkonárenie koreňov petržlenu býva problémom hlavne pri ich pestovaní na ťažkých pôdach. Keď sa meristém koreňovej špičky dostane na nepriepustné podložie alebo do pôdnej vrstvy s nedostatkom kyslíka, poškodí sa, čo vedie k deformácii rastového vrcholu koreňa a k jeho rozkonáreniu.

Na získanie kvalitných koreňov v takýchto pôdnych podmienkach preto sejte do hroblí vo dvojriadkoch. Pripravíte si ich tak, ako keď nakopcujete zemiaky. Mali by byť široké 50 až 60 cm s rovnou hornou časťou. Do takto pripravených hroblí vysejte dvojriadok petržlenu vo vzdialenosti 2,5 až 3 cm. Korene budú krajšie, vyrovnanejšie a zber výrazne ľahší.