Sme tím vášnivých záhradkárov, ktorí sa delia o svoje vedomosti a lásku k záhradníctvu. Našim cieľom je prinášať odborné rady, praktické skúsenosti, inšpiráciu a aktuálne trendy v oblasti úžitkových i okrasných záhrad a všetkého, čo súvisí s rastlinami.

redakcia Záhradkár

Ivan Hričovský býva v Ivanke pri Dunaji neďaleko Bratislavy, no jeho korene siahajú do Žilinského kraja. „Pochádzam z piatich detí. Skončil som gymnázium, a potom vysokú školu v Brne,“&nbsp;povedal nám profesor, ktorý je miláčikom odborných televíznych relácií a časopisov.

Vzor pre svoju záhradkársku cestu našiel v najbližšom okolí. „Otec bol síce robotníkom na železnici, ale mal peknú záhradu, čo ma motivovalo. Učil som sa najskôr na hruškách, jabloniach. Viedol ma k tomu a už ako 6-ročný som sa staral o včely.“ A hoci najobľúbenejším ovocným druhom profesora Hričovského je jabloň, svoju odbornú kariéru paradoxne zasvätil ríbezliam čiernym. „Ich šľachtenie trvá dlho. Robí sa to cez peľ, krížia sa, izolujú... Nová odroda sa potom ešte roky vyvíja,“ poučil nás špecialista, ktorý sa podieľal na vyšľachtení aj dnes stále obľúbenej odrody ríbezle čiernej ‘Otelo’.

Ivan Hričovský, čestný predseda Zväzu záhradkárov pôsobil na Liptove, zakladal plantáže v Okoličnom, robil riaditeľa výskumu v Bojniciach a potom dvadsať rokov učil na univerzite v Nitre. „Robil som výskum, výrobu, šľachtenie a učil som. To robí málo ľudí,“ hovorí.

Vďaka profesii si našiel aj životnú lásku, milovanú manželku Evu. Ako sa spoznali? „Samozrejme, v robote. Robil u nás na šľachtiteľskej stanici a tam sme sa zoznámili. Náhoda nás dala dohromady,“ zasmiala sa šibalsky pani Eva a profesor jej spokojne pritakáva.

„Mal som ohromné šťastie, že som spoznal takého človeka, a že ho mám vedľa seba. Ona mi všetko tolerovala,“ chváli svoju manželku pán Hričovský. Tá okamžite dodáva, že v ich živote vždy bol niekto tretí – práca, ktorá bola pre nestora slovenského ovocinárstva zároveň záľubou. „On nemal súkromný život, aj v sobotu a v nedeľu pracoval. Vždy. Môjho muža nemuseli volať, aby sa prišiel pozrieť na záhradu, on sa aj sám ponúkol. Celý jeho život a zmysel života bola činnosť pre verejnosť,“ chváli pani Eva svojho manžeľa, ktorý je zároveň autorom množstva odborných publikácií a náučných kníh pre laickú záhradkársku verejnosť.

Manželia si postavili dom a natrvalo vymenili drsnejší sever krajiny za teplejšiu a úrodnejšiu oblasť pri hlavnom meste. Majú spolu dve deti. „Obidve majú zahraničné vzdelanie. Dcéra pracuje na ministerstve zahraničných vecí, ale predtým bola v Paríži, Nemecku a teraz je tu. Syn žije v Limbachu, vyštudoval právo a on je tiež ekonóm. Má dve vysoké školy,“ hrdo vyratúva úspechy svojich potomkov profesor.&nbsp; A hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že lásku k záhradkárčeniu nezdedili, opak je pravdou. Syn manželov Hričovských vlastní 35-árovú záhradu, kde si dopestuje všetko, čo jeho rodina potrebuje.&nbsp;

Napriek zrelému veku je profesor Hričovský obletovanou celebritou, ktorú volajú do televízie, rozhlasu, ale aj na návštevy po celom Slovensku. „Pozývajú má od Michaloviec až po Komárno. Ale už nechcem veľmi chodiť, lebo sedieť v aute 3-4 hodiny v mojom veku je náročné,“ priznáva pomológ, ktorý tak najčastejšie radí záhradkárom telefonicky. „Ľudia mi stále volajú, lebo mám tri vlastnosti, ktoré chápu: Viem, čo robím, chcem to robiť a mám ľudské srdce. Keď k niekomu prídem, tak neotŕčam paprču s tým, aby mi zaplatili, a až potom niečo poviem, poradím,“ vyhlásil rovný chlap a jeho manželka Evka dodáva: „My poľnohospodári sme si medzi sebou skôr bártrový obchod pestovali. Vždy sme si výpestky a úrodu vymieňali, a to bolo gro našich príjmov, že sme si celú výživovú základňu z vlastných zdrojov zabezpečili,“ vysvetlila nám.

Kým Hričovskému bije srdce pre ovocie, jeho manželka je zeleninárka. V záhrade, o ktorú sa obaja starajú, to je vidieť. Okrem rôznych odrôd jabloní, broskýň, nektáriniek, slivky, figy i moruše tam nájdete aj rebarboru, rajčiaky, papriku, či kuchynské bylinky, napríklad výrazne aromatický ligurček. Nechýbajú okrasné rastliny (mečíky boli počas našej návštevy naozaj nádherné).&nbsp; V krásne bujnej záhrade sa všetko dopĺňa tak, ako Ivan a Eva vo svojom harmonickom manželstve. „Keď má človek o niečo záujem, tak mu to pomáha vo vyššom veku. Nepoviem starobu, lebo Francúzi napríklad vôbec nepoznajú slovo starý, hovoria len ľudia vo vyššom veku. A to, že sa máme čomu venovať, to nám pomáha prežiť. Poznám stovky lekárov, špecialistov, odborníkov, pre ktorých je záhrada vrcholným šťastím, lebo si odbúrajú stres z povolania,“ hovorí pani Eva.

Tá pôvodne nad kariérou v poľnohospodárstve vôbec neuvažovala. „Je to jedno z najťažších povolaní. Tam musí človek bojovať nielen s prácou, ale ešte aj s prírodou a tá diktuje podmienky. Človek sa tisíckrát nadrie, a potom zasiahne príroda a trápi sa zbytočne,“ zamýšľa sa pani Hričovská s tým, že na druhej strane je to veľmi emotívna práca, keď sa ľudia zžijú s rastlinami. „Prídete na porast a vidíte, ako si žije, z diaľky zbadáte, že je niekde ložisko choroby alebo zisťujete, čo rastlinám chýba. Je to živý organizmus a človek sa ho snaží opatrovať. To máme v sebe hlavne my ženy, že sa snažíme starať o niečo, čo nás potrebuje,“ tvrdí Eva, ktorá nebanuje, že sa na takú robotu dala, pretože čo dáte, to dostanete. „Nepoznám nič krajšie, ako rastliny a zvieratá. To je najkrajší výtvor, ktorý Boh stvoril. Až potom všetko, čo prišlo na ten siedmy deň, to už bol Boh unavený,“ smeje sa pani Hričovská uprostred svojej zelenej oázy. A jej slová dopĺňa múdrou poznámkou aj samotný profesor: „Recept na vitalitu? Večer si nedajte poldeci slivovice, ale orech“.

Na Slovensku máme 6 500 hektárov ovocných sadov, 76-tisíc hektárov záhrad a 800-tisíc ľudí má záhradky. Zväz záhradkárov má 55-tisíc členov. Približne 3 400 000 ľudí tak má možnosť jesť svoje jablko, hrušku, či kapustu. Tie zvyšné 2-milióny sú odkázané na dovoz. Do skladov sa zmestí 42-tisíc ton ovocia. Je v ňom vysoký obsah vitamínu C, pektínov, minerálnych solí, glukózy, fruktózy, a kalorická hodnota je nízka, 24 až 58 kalórií na 100 gramov ovocia. Najviac biologickej vody majú jahody 86-87 percent.

Spotreba ovocia u nás je 52 kg, mala by byť aspoň 90 kg. Jabĺk zjeme ročne 21,8 kg, hrušiek 3,7 až 4 kg, sliviek 2,8 kg. „Myslíme slivky ako plodiny, nie slivovicu,“ vtipkuje profesor. Orechov, na ktoré by sme mali klásť veľký dôraz, zjeme len 35 dkg, pričom prospievajú mozgu. Ríbezlí zjeme ročne 2,6 kg, hrozna 3,2 kg, jahôd 3,1 kg. Podľa profesora má najviac vitamínu C spomedzi jabĺk odroda ‘Ontário’.&nbsp; Jablko, ktoré však majú najmä deti najradšej&nbsp; – ‘Golden Delicious’, ho má oveľa menej.

Uznávaný ovocinár na záver nášho rozhovoru zdôraznil, že všetkým odporúča konzumovať v čo najväšej miere domáce a pôvodné slovenské ovocie.

To je NÁDHERA! Prijmite pozvanie do záhrady profesora Hričovského a jeho manželky Evy

redakcia Záhradkár

Autor článku

redakcia Záhradkár

Plus TV

Stolový kalendár s lunárom pre všetkých záhradkárov práve mieri do predaja

LUNÁRNY KALENDÁR pre záhradkárov | 9. – 15. DECEMBER

Posledný tohtoročný Záhradkár špeciál je práve v predaji!

Výber pre vás

To je NÁDHERA! Prijmite pozvanie do záhrady profesora Hričovského a jeho manželky Evy

redakcia Záhradkár

Súvisiace články

VIDEO: Cenná rada od profesora Hričovského! Takto uchránite ríbezle pred voškami

HURMIKAKI dopestujete aj svojpomocne! Profesor Hričovský poradí ako

VIDEO s prof. Hričovským: Takto treba rezať po zbere ríbezle! Aj ďalšie tipy na starostlivosť

Autor článku

redakcia Záhradkár

Plus TV

Stolový kalendár s lunárom pre všetkých záhradkárov práve mieri do predaja

LUNÁRNY KALENDÁR pre záhradkárov | 9. – 15. DECEMBER

Posledný tohtoročný Záhradkár špeciál je práve v predaji!

Výber pre vás