Reklama

Na ochranu proti kučeravosti listov broskýň môžete urobiť nasledovné

záhrada - strom - broskyňa - choroba - kučeravosť broskýň

Zdroj: SHUTTERSTOCK

Reklama

Popri monilióze na plodoch a rakovine kôstkovín známejšej ako pseudomonas patrí kučeravosť listov broskýň k závažným chorobám tohto obľúbeného ovocného druhu.

Keď sa koncom jari a začiatkom leta začnú na broskyniach deformovať listy, strácajú zelenú farbu a nadobúdajú nádych dočervena, záhradkári spozoronejú. Tí, ktorí sa s patogénom pasujú každoročne, vedia, že už v tomto štádiu stromu nijaký postrek nepomôže. Na ochranu treba myslieť totiž oveľa skôr a hneď dvakrát. Prvé ošetrenie je nutné vždy na jar, keď sa púčiky začínajú otvárať, lebo zväčša v marci až apríli šírenie patogéna povzdubí vysoká vlhkosť vzduchu po daždi a chladnejšie počasie. Preto vždy po daždi treba postrekovať meďnatými prípravkami. Akonáhle sa oteplí a vlhkosť vzduchu klesne, ustúpi aj tlak choroby. Druhé ošetrenie sa robí na jeseň po opade listov, kedy je nutné strom postrekovou kvapalinou úplne zmáčať. 

Jarné a jesenné postreky sú cielené proti spóram huby Taphrina deformans, ktorá prezimuje pod šupinami púčikov a vo výhonkoch.

—  

Podstatné však je, že ak nechcete o strom prísť, ochranu by ste nemali zanedbať. Každoročné napadnutie broskýň kučeravosťou stromy oslabuje, vyčerpáva. Znižuje sa násada kvetných pukov na založenie novej úrody. Ak sa ochrana neaplikuje vôbec, strom sa oslabí natoľko, že časom vyschne. Ak však patríte k zástancom nepoužívania akýchkoľvek postrekov, hoci meďnaté prípravky pri správnom použití škodlivé nie sú, vyskúšajte postrek z prasličky roľnej. 

Zdroj: shutterstock.com

Praslička roľná je skvelou prevenciou proti hubovým chorobám.

Povzbudí nielen broskyne

Keď v záhrade húfne rastie praslička roľná, každý záhradkár je z nej nešťastný a hľadá spôsob, ako sa jej zbaviť. Prítomnosť prasličky v záhrade značí kyslé pH pôdy, ktorú vyrieši vápnenie. Avšak praslička je aj cenná rastlina z pohľadu ľudského zdravia, ale aj kondície rastlín. 

Najčastejšie sa používa prasličková vňať pri zápaloch močových ciest, obličkových kameňoch či silnom krvácaní. Zbierajú sa letné byle od mája až do októbra bez čiernych spodných častí.

—  

Receptov na postrek je niekoľko

Na výber máte sušenú i čerstvú vňať. Aj keď z nášho pohľadu je sušená výhodnejšia, lebo ju máte v zásobe vždy, nakoľko je trvácnejšia. Zarobený postrek však má kratšiu trvanlivosť nezávisle od kondície použitej prasličky.

Základ postreku zo zelenej byle z prasličky  pripravíte z jedného kilogramu prasličky, ktorý zalejete 9 litrami dažďovej vody. Macerát robte v akejkoľvek nádobe, ale vyhnite sa nádobe z kovu. Počas nasledujúcich dvoch týždňov pravidelne miešajte. Hnojivo je hotové, keď sa tekutina sfarbí natmavo a listy na dne nadobudli slizovitú konzistenciu. Pred použitím macerát preceďte a zrieďte v pomere s vodou 1:10.

Zdroj: pinterest/homeguides.sfgate.com

Vhodná je aspoň chemická ochrana v podobe postreku po opadnutí listov.

Kremík, ktorého praslička obsahuje požehnane, rastliny v postreku na list posilňuje v odolnosti proti hubovým chorobám a zároveň im pomáha lepšie prijímať energiu zo slnka, ktorá je dôležitá na priebeh fotosyntézy.

—  

Iný recept pozostáva zo sušenej vňate prasličky, ktorej potrebujete len 1/8 šálky. Toto množstvo zalejte 3,5 l dažďovej vody a nechajte variť pol hodinu. Po vychladnutí preceďte do sklenenej fľaše a skladujte uzavreté  na tmavom mieste najviac jeden mesiac. Postrekujte v prípade potreby zriedením s vodou v pomere 1: 5 až 10 každé 4 dni. Postrek je podľa autorov účinný aj na múčnatku, na hubové choroby zeleniny a ruží. Dokonca ho odporúčajú aj na použitie v skleníku. 

S koreňom ešte viac kremíka

Ukázalo sa, že oveľa vyšší obsah kremíka je v čaji, na prípravu ktorého bola použitá nielen vňať prasličky, ale aj jej korene.

Vyberáme pre vás niečo PLUS

Autor článku

Vyštudovala som Záhradníctvo na Slovenskej Poľnohospodárskej Univerzite, kde som sa priučila technológii pestovania ovocia, kvetov, zeleniny aj viniča. Lásku k prírode som dostala do vienka od mojich príbuzných, ktorí inklinovali k pestovaniu rastlín a výrobe vína. Po štúdiu moja cesta viedla do redakcie časopisu Záhradkár, kde sa snažím neustále prinášať zaujímavé záhradkárske témy, ktorými žijem aj v súkromí.