Užitočné lienky: Ochránia pred voškami

Lienky asi nikomu netreba predstavovať; tieto pekné malé chrobáky sú typické svojimi bodkami na krovkách. Jednotlivé druhy sa odlišujú nielen farbou, ale aj počtom bodiek. Vyskytujú sa hojne a takmer všade, v záhradách, parkoch, na poliach.

Sú vysoko ceneným hmyzom v biologickej ochrane, pretože sa živia voškami. Niektoré lienky požierajú aj červce, ktoré škodia na mnohých poľnohospodárskych plodinách. Vošky aj červce sa pohybujú pomaly, nemôžu sa brániť, preto lienky na ich lov nepotrebujú žiadne zvláštne schopnosti.

Oveľa žravejšie ako dospelé chrobáky sú larvy lienok. Niektoré druhy sa živia aj rôznymi húsenicami, napríklad mníšok a piadiviek alebo sa špecializujú na múčnatku, hubu, ktorá napáda napríklad vinič.

Väčšina druhov lienok sa pári na jar alebo v lete. Samička potom nakladie hromádku žltých lesklých vajíčok, ktorých je podľa druhu od troch do tristo. Znášku umiestni čo najbližšie ku kolónii vošiek, na spodnú stranu listov, alebo do rôznych štrbín. Asi po týždni sa z nich vyliahnu pestré, veľmi pohyblivé larvy. Ak sa premnožia vošky, obyčajne sa zvýši aj počet lienok. Často sa stáva, že larvy, ktoré sa vyliahnu medzi prvými, zožerú ostatné vajíčka zo znášky. Lienky prechádzajú štyrmi rastovými obdobiami. Celý vývin trvá 30 až 60 dní a v priebehu roka sa vyvíjajú dve generácie. Lienka dokáže veľmi rýchlo zvýšiť svoju početnosť. Ak sa premnožia vošky, obyčajne sa zvýši aj počet lienok.

Lienky žijú počas celého roka, ale keďže sú to živočíchy s premenlivou teplotou tela, pred zimou zaliezajú do úkrytov. Preto ich najlepšie možno pozorovať v lete. Ľahko ich nájdete na rastlinách, na ktorých je veľké množstvo vošiek, napríklad na ružiach, čerešniach, strukovinách alebo na baze čiernej. Lienky sa dajú bez problémov sledovať, ako požierajú vošky. Jedna ich denne skonzumuje aj okolo stovky. Keď sa ocitnú v nebezpečenstve, predstierajú smrť, spadnú na zem a nehýbu sa. Ak nepriateľ neodchádza, vypustia žltú odpudzujúcu tekutinu, ktorá odoženie napríklad mravce. Proti vtákom alebo hmyzožravým chrobákom však neúčinkuje.

Najznámejšia je lienka sedembodková. Ako napovedá jej názov, má sedem výrazných čiernych bodiek na červených krovkách. Kukly sú červenooranžové s čiernymi škvrnami, ktoré bývajú zavesené dolu hlavou na spodných listoch rastlín.

Druhá najrozšírenejšia je lienka dvojbodková. Má po jednej čiernej bodke na každej krovke. V zafarbení tela je veľmi premenlivá. Do skupiny čiernych lienok s červenými škvrnami patrí lienka štvorškvrnná. Obyčajne sa vyskytuje na ihličnanoch. Najväčšia u nás žijúca lienka je lienka veľká. Jej telo meria takmer deväť milimetrov. Larva má sivú farbu a čierno-žlté škvrny. Stretnúť ju môžete v ihličnatých lesoch alebo v záhradách.